Poľsko a uhlie

(ilustrační obrázek)

„Najväčšia východná ekonomika Európskej únie jednoducho potrebuje vybudovať viac uhoľných elektrární, aby sa zabránilo výpadkom elektrickej energie ale aj hospodárskemu poklesu,“ povedal ešte v máji tohto roku poľský minister energetiky. Poľsko, krajina závislá na uhlí, sa už dlho nevie zhodnúť s Európskou úniou a jej zelenými cieľmi a to hlavne kvôli tomuto fosilnému palivu. S poľským uhlím sú však spojené viaceré problémy, ktoré si začína uvedomovať nielen celá spoločnosť, ale aj politici.

Zelená EÚ, čierne Poľsko

Poľsko dlhodobo ignorovalo výzvy EÚ na rýchle odklonenie od zastaraného a špinavého zdroja energie a zvyklo argumentovať tým, že poľská ekonomika nie je na taký krok pripravená, pretože krajina je príliš závislá od uhlia. Minister pre energetiku Krzysztof Tchorzewski dokonca tvrdil, že západná Európa je čiastočne vinná za to, že Poliaci sa spoliehajú na uhlie, pretože umožnila Sovietskemu zväzu prevziať kontrolu nad Poľskom po druhej svetovej vojne.

Ešte pred pár mesiacmi sa predpokladalo, že vláda si nejako nájde spôsob, ako vybudovať dokonca ďalšie, úplne nové uhoľné elektrárne. Kabinet vládnucej strany Zákon a spravodlivosť totižto zaradil  medzi svoje priority práve prežitie baníkov a to skrz podporu výrobcov uhlia a zabezpečenie stabilného dopytu po palive.

V júni 2017 vypracoval poľský Najvyšší kontrolný úrad správu, ktorá uvádza, že uhoľný sektor získal dotácie vo výške 15,4 miliárd eur v rokoch 2007 - 2015. Ide o zhruba 17 000 EUR ročne na jedného baníka. Pre mnohé poľské politické strany, ktoré si na uhlí budujú svoju agendu aj voličskú základňu je to asi znesiteľná suma. Čo však zbytok poľskej spoločnosti, ktorá žije v smogom zamorenej krajine a denne dýcha špinavý vzduch?

 

Jadro nahradí uhlie

„Poľská investícia do troch nových uhoľných elektrární môže byť poslednou v oblasti fosílnych palív v krajine,“ prekvapivo vyhlásil v septembri tohto roku poľský minister energetiky, a naznačil tým možný posun v tejto oblasti. V rámci toho potvrdil aj obnovenie plánov preorientovať sa na jadro.

Minister Tchórzewski pre ekonomické fórum Krynica-Zdrój v južnom Poľsku povedal, že „akonáhle štátne energetické firmy v krajine dokončia tri uhoľné projekty, ktoré sa v súčasnosti pripravujú, Poľsko už neplánuje žiadne ďalšie investície.“ Tchórzewski odhalil niektoré detaily plánu vlády a vysvetlil, že chcú vybudovať tri nové bloky v päťročných intervaloch, pričom prvý bude v roku 2029 a jeho náklady by mali dosiahnuť takmer 6 miliárd eur.

Je to skutočne nečakaná a prekvapujúca zmena, keďže poľská premiérka Beata Szydłová či prezident Andrzej Duda sa dostali do povedomia aj výrokmi o tom, že Poľsko má dostatok uhlia na ďalšie dve storočia. Poľsko je momentálne skutočne závislé od uhlia, ktoré zabezpečuje približne 90% jeho potrieb elektrickej energie a to v dobe, kedy pri uhlí zostávajú už len rozvojové krajiny.

 

Problémy s uhlím

Odborníci však poľských politikov už roky varujú, že najlacnejšie zdroje uhlia v oblasti Sliezska sú takmer vyčerpané a že ťažobný sektor krajiny sa bude musieť pripraviť na vyššie náklady už v blízkej budúcnosti. Poľské teplárne tiež v posledných mesiacoch zaznamenali problémy s dodávkami paliva, čo môže zvýšiť dovoz uhlia v tomto aj nasledujúcom roku.

Ďalším problémom Varšavy je vyriešiť otázku toho, ako vôbec financovať rozsiahle uhoľné elektrárne. Hospodárska spoločnosť Tauron potrebuje obrovské investície na modernizáciu starých elektrární, ale jej schopnosť investovať do uhlia bola obmedzená nedávnymi medzinárodnými záväzkami. Ostatné štátne energetické spoločnosti sa pomaly dostávajú do tej istej situácie, čo znamená, že uhlie čelí neistej budúcnosti.

 

Posun správnym smerom

Ministri životného prostredia EÚ sa stretli tento mesiac v Bonne pri príležitosti Klimatickej konferencie, COP23, a diskutovali aj o možnostiach ratifikácie dodatku z Dohy z roku 2012 ku Kjótskemu protokolu. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh vytvára právny rámec pre úsilie znížiť emisie CO2 do roku 2020.

EÚ potrebovala jednomyseľnú podporu členských štátov na to, aby mohla ratifikovať pozmeňujúci a doplňujúci návrh ako jeden celok a Poľsko bolo jediným členským štátom, ktorý ho odmietal podpísať. Poľsko však v Bonne vyhlásilo, že chce už tento rok ratifikovať doplnený Kjótsky protokol o emisiách uhlíka, čo umožní Európskej únii konečne tento protokol podporiť ako jeden celok. Ešte minulý rok chcelo Poľsko podporiť ratifikáciu iba v prípade, že Európska komisia mu pomôže financovať nové, čistejšie uhoľné elektrárne.

Najstaršie a najmenej účinné zariadenia budú musieť byť v nasledujúcich rokoch jednoducho zatvorené inak Poľsko nesplní nariadení EÚ zamerané na znižovanie emisií. Aby sa zabránilo výpadkom elektrickej energie, poľská vláda najprv urýchlila svoje úsilie vybudovať nové, ktoré by viedli k ich možnému zníženiu. Dnes je však našťastie už jasné, že Poliaci pravdepodobne zmenili názor a uvažujú skôr o výstavbe jadrovej elektrárne alebo o vývoji pobrežných veterných elektrární.

 

Ukrajinská cesta?

Podľa niektorých odborníkov je možnou alternatívou pre Poliakov dovážať nadbytočnú jadrovú energiu z Ukrajiny, keďže vzájomné prepojenia medzi týmito krajina existujú už roky. Existuje dokonca projekt "Energický most" medzi Ukrajinou a EÚ, ktorý obnoví cezhraničné spojenia a zosúladí niektoré jadrové stanice a časti ukrajinskej siete s ENTSO-E kódmi.

Z ukrajinského hľadiska by sa príjmy z vývozu elektrickej energie mohli využiť na rozvoj infraštruktúry, výroby a siete. Spoločnosť Energoatom chce dokončiť aj dva jadrové bloky v jadrovej elektrárni Khmelnitsky, ktoré by ešte viac zvýšili možnosti vývozu elektrickej energie do Poľska a Maďarska. Poľskí politici však v tomto smere nepodnikli žiadne kroky.

 

V slepej uličke?

Poľsko napriek mnohým vyhláseniam svojich politikov nie je energeticky nezávislé. Má síce obrovské zásoby uhlia, no v roku 2016 museli Poliaci doviezť 10 miliónov ton, čiže 12% spotreby, väčšinou práve z Ruskej federácie. Toto číslo sa však pravdepodobne bude zvyšovať. Poľské zásoby čierneho uhlia mu pri súčasnej spotrebe budú stačiť najbližších 20 rokov a zásoby lignitu 30 rokov. Jeho uhoľné elektrárne sú zastarané a potrebujú obrovské investície. Financovať uhoľný priemysel je však už v dnešnej dobe skutočne nemalá položka v štátnom rozpočte. A nikto by nemal zabúdať na to, že je ohrozené zdravie samotných Poliakov, ktorí dýchajú špinavý vzduch. Poľsko by sa teda nemalo vyhovárať na nezmyselné a prehnané zelené ciele Európskej únie. Jeho energetická bezpečnosť by sa dostala do slepej uličky tak či tak.


Zdroje:

 

Pro více informací klikněte ZDE

20. 10. 2018 19. 10. 2018

Zprávy z oboru

Automobilka Škoda nabídne šrotovné za staré diesely. Platí to ale jen v Německu

Automobilka Škoda Auto nabídla v Německu takzvané šrotovné při výměně staršího dieselu za nový naftový vůz této značky. Výše bonusu se pohybuje od 1500 do 7500 eur, tedy v…
  • 19. 10. 2018
  • 19:33

Ať se lépe dýchá nám i našim dětem

To je nejen jeden ze sloganů, ale především hlavní cíl naší kampaně na podporu zemního plynu. A jak toho chceme dosáhnout? Osvětou, vysvětlováním, předkládáním faktů. Nejde…
  • 19. 10. 2018
  • 17:52

Británie začala dobývat břidlicový plyn. Jako čtvrtá země po USA, Kanadě a Číně

Britská společnost Cuadrilla zahájila v polovině října dobývání zemního plynu kontroverzní metodou hydrofrakování. První významnější množství plynu z hornin v…
  • 19. 10. 2018
  • 17:52

Scottish Power to invest in solar energy for the first time

Big six firm to focus exclusively on renewables, adding solar power to its windfarms. Scottish Power, one of Britain’s biggest energy companies, has said it will invest in…
  • 19. 10. 2018
  • 17:52

Změna klimatu ohrožuje Středomoří. Zaplavení hrozí desítkám nejslavnějších památek UNESCO

Hladiny oceánů se podle posledních zpráv OSN budou v tomto století zvyšovat. Jak rychle, záleží na tom, zda se podaří zabránit zvyšování emisí. Ale přímořská města se musí…
  • 19. 10. 2018
  • 14:37

Největší bateriové úložiště v Česku postaví Siemens. Vyjde na 67 milionů

Zakázku na výstavbu zatím největšího bateriového úložiště v České republice získal Siemens. Její hodnota dosahuje téměř 67 milionů korun a bude se na ní podílet několik…
  • 19. 10. 2018
  • 14:26

INFORMACE Z JE TEMELÍN 205 / 2018

První blok i druhý blok jsou v provozu na plánovaném výkonu. Pomocné systémy elektrárny pracují podle provozní potřeby bloků.
  • 19. 10. 2018
  • 14:26

Evropa omezí emise z kamionů a autobusů. Výrobci se obávají, že budou limity nad jejich síly

Výrobci kamionů a autobusů budou muset výrazně snížit emise u svých vozů. Evropská unie plánuje nastavit nová pravidla, která mají do konce příští dekády omezit množství…
  • 19. 10. 2018
  • 12:15

Čtvrtý čínský jaderný blok AP-1000 byl připojen k síti

Reaktor čínské jaderné elektrárny Haiyang (Chaj-jang) 2 designu AP-1000 byl připojen k síti. Mezitím v reaktoru Sanmen 1, který minulý měsíc jako první reaktor typu AP-1000…
  • 19. 10. 2018
  • 12:00

Kaufland v Karviné nabízí elektromobilistům „rychlodobíječku“

Vybrané lokality řetězce Kaufland po celé České republice postupně nabízejí svým zákazníkům možnost rychlého dobití elektromobilu během nákupu. Po dřívějších instalacích…
  • 19. 10. 2018
  • 11:54

starší novinky