Problémy námornej dopravy

(ilustrační obrázek)

Iránsky ropný tanker, ktorý sa začiatkom januára zrazil pri pobreží Východočínskeho mora s hongkongskou nákladnou loďou a začal horieť, sa po týždni potopil. Medzinárodná lodná doprava zvykne upútať našu pozornosť iba v prípade katastrof, akými sú stroskotania, zrážky lodí či úniky ropy. Málokto však vie, že tento druh dopravy vyprodukuje toľko emisií CO2 ako niektoré z najväčších krajín sveta.

Lodná doprava sa v Českej republike dostane do médií väčšinou len v súvislosti s nejakou námornou nehodou, ktorá spôsobí prírodnú katastrofu. V minulých dňoch to bol napríklad iránsky tanker Sanchi, ktorý ale nebol jedinou loďou, ktorá po sebe nechala v mori obrovskú ropnú škvrnu. Najznámejším prípadom bolo stroskotanie tankeru Exxon Valdez v roku 1989 na pobreží Aljašky. Uniklo z neho až 250 000 barelov ropy (11 miliónov galónov), čo spôsobilo obrovskú ekologickú katastrofu. Odborníci predpokladajú, že Exxon Valdez má na svedomí 250 000 morských vtákov, 2 800 morských vydier, 300 tuleňov, 250 orlov, asi 22 kosatiek a miliardy vajíčok lososov a haringov.

Neslávne známe bolo aj stroskotanie lode Costa Concordia v roku 2012. Svet obleteli zábery obrovskej výletnej lode uviaznutej na plytčine pri západnom pobreží ostrova Isola del Giglio. Na jej palube bolo až 4200 pasažierov a členov posádky. Pri jej stroskotaní zahynulo 32 ľudí. Jej kapitán, Francesco Schettino, bol odsúdený talianskymi súdmi na 16 rokov väzenia.

Obrovské emisie = obrovský problém

Len málo ľudí vie, že námorná doprava každoročne vypúšťa okolo 1000 miliónov ton CO2 a je zodpovedná za približne 2,5% celosvetových emisií skleníkových plynov. Prevažná časť týchto emisií pochádza z nákladných plavidiel, pričom osobné lode predstavujú len 3% z celkového objemu emisií z lodí, a toto číslo navyše klesá.

V roku 2005 bola námorná doprava zodpovedná za 1120 Mt CO2, a dostala sa tak na 6. miesto medzi krajiny ako India a Nemecko, pretože jej emisie boli až trojnásobné v porovnaní s medzinárodnou leteckou dopravou. Odhaduje sa, že emisie z lodnej dopravy sa do roku 2050 zvýšia o 50 až 250% - v závislosti od ďalšieho vývoja v oblasti hospodárstva a energetiky. Takýto nárast by však bol v rozpore s medzinárodne dohodnutým cieľom udržať celosvetové zvýšenie teploty pod 2°C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, čo si vyžaduje, aby celosvetové emisie boli v roku 2050 o polovicu nižšie bež v roku 1990.

Životné prostredie aj ľudské zdravie v ohrození

Lodná doprava spôsobuje obrovské škody na ľudskom zdraví a životnom prostredí. Nízko kvalitný lodný vykurovací olej obsahuje 3 500-krát viac síry ako cestná nafta. Veľké lode znečisťujú vzduch v prístavoch. Napríklad v Hongkongu je to tretina až polovica všetkých znečisťujúcich látok vo vzduchu. Znečistenie z lodí spôsobuje každý rok 60 000 úmrtí na srdcové a pľúcne ochorenia a rakovinu pľúc.

Veľké množstvá nákladu preťažujú prístavy, okolitú infraštruktúru aj vodné cesty. Naliehavá je expanzia a výstavba kotvísk a kanálov na prijatie väčších lodí, pretože môže spôsobiť environmentálnu katastrofu. V prípade, že je voda v existujúcich prístavoch príliš plytká, prístavné úrady môžu vyťažiť pôdu z mora alebo vybudovať umelé ostrovy v hlbších vodách.

Takéto pobrežné zmeny ničia ekosystémy. Počas posledných troch desaťročí zmizlo zo Shenzhenu asi 75% mangrovov, a to po rozšírení prístavu a rekultivácii. Plány prístavu Porto Sul v Brazílii na rok 2019 majú 36 potenciálnych dopadov na životné prostredie, vrátane vytlačenia delfínov a veľrýb z týchto vôd či zničenia fauny morského dna. Rovnako aj vyradenie flotily, čiže zošrotovanie zastaraných lodí, znečisťuje moria a ich pôdu, a poškodzuje zdravie pracovníkov najmä v rozvojových krajinách.

Námorný obchod v slepej uličke?

Celkový námorný obchod sa od roku 1985 do roku 2007 zdvojnásobil; celkový kontajnerová preprava narástla oproti rovnakému obdobiu osemnásobne a v súčasnosti predstavuje 16% celkového objemu námorného obchodu. Navyše sa predpokladá, že kontajnerová preprava sa strojnásobí medzi rokmi 2000 a 2020.

Avšak samotný lodný priemysel je v slepej uličke. V roku 2015 sa sadzby za prepravu kontajnerov na najrušnejšej lodnej dopravnej trase na svete - medzi Áziou a severnou Európou - znížili o takmer 60% za tri týždne. Dvanásť námorných spoločností skrachovalo, vrátane dánskeho Copenshipu a čínskeho Nantsingu. Dokonca aj obrovský dánsky konglomerát Maersk vtedy oznámil, že do roku 2017 prepustí 4 000 zamestnancov a oneskorí alebo zruší objednávky na výstavbu megalodí. Spoločnosti teda čelia dileme, či sa prispôsobiť tomuto trendu znižujúcich sa cien a riskovať vlastnú existenciu.

Tradičné prepravné trasy už tiež nedokážu udržať krok. Panamský prieplav, ktorý spája Pacifik a Atlantický oceán, bol určený pre plavidlá, ktoré prepravujú nanajvýš 5 000 kontajnerov a po jeho rozšírení ním dokážu prejsť už aj lode s 13 000 kontajnermi. Stále však neumožňuje priechod najväčším lodiam sveta, ktoré majú kapacitu medzi 14 000 a 18 000 kontajnermi.

Čo so starými loďami

Ďalším problémom lodnej dopravy je likvidácia starých lodí. Tie majú väčšinou životnosť 25 až 30 rokov, kým ich jednotlivé časti nezačnú hrdzavieť a byť opotrebované. Staré lode sa zväčša posielajú na likvidáciu, respektíve dekonštrukciu. Rozoberajú sa na súčiastky, z ktorých mnohé môžu byť znovu použité. Napríklad oceľ z lodí sa dá znovu recyklovať a použiť v ďalších strojoch. Znižuje sa tak dopyt po železe či spotreba energie pri procese výroby ocele. Dekonštrukcia starých lodí by mohla na prvý pohľad vyzerať ako trvalo udržateľná či ekologická, avšak existujú obavy, aký má tento proces dopady na životné prostredie v krajinách, kde prebieha, pretože ide väčšinou práve o najmenej rozvinuté a chudobné štáty (India, Bangladéš, Pakistan). Rovnako sa toto odvetvie považuje za jedno z najnebezpečnejších na svete.

V chudobných krajinách je priemysel zaoberajúci sa rozoberaním starých lodí veľmi dôležitý z hľadiska zamestnanosti miestnych obyvateľov. Avšak všetci títo ľudia pracujú s toxickými a škodlivými materiálmi, chemikáliami a kovmi ako azbest, olovo, polychlórované bifenyly a ťažké kovy. Nielen choroby ako rakovina sú medzi nimi bežné, no pravidelne sa stávajú aj obeťami požiarov, udusenia, pádov či iných nehôd. Nebezpečné látky navyše unikajú do životného prostredia a ovplyvňujú zdravie mnohých ďalších ľudí.

Zelená námorná doprava

Budúcnosťou by mohla byť zelená námorná doprava, čiže efektívna námorná doprava s minimálnymi zdravotnými a ekologickými škodami. Zahŕňala by nové postupy najmä pri šrotovaní lodí, kontrole emisií a riadení prístavov. Napríklad vplyvy na životné prostredie by sa mali zvážiť pri určovaní budúcich optimálnych trás a spôsobov dodania tovaru. Dosiahnutie zelenej námornej dopravy si vyžiada obrovské úsilie celého odvetvia a jeho inžinierov v spolupráci s regulačnými orgánmi, prístavnými orgánmi aj celými komunitami.

Tieto opatrenia musia byť aplikované na celom svete, inak nebudú efektívne. Medzinárodná námorná organizácia (IMO), ktorá reguluje svetovú námornú dopravu, sa zapája pomerne pomaly. Úniky olejov, škodlivých kvapalín a iných látok, odpadových vôd a odpadkov boli od 80. rokov 20. storočia obmedzené Medzinárodným dohovorom o zabránení znečisťovania z lodí (MARPOL) hlavne kvôli predošlým nehodám ropných tankerov. Limity znečisťovania ovzdušia pre lodnú dopravu boli prijaté v roku 1997, ale nadobudli účinnosť až v roku 2005.

Energetická účinnosť

Energetická účinnosť je v súčasnosti pre IMO dôležitou témou. Od roku 2013 sa zameriava na zníženie emisií CO2 z lodnej dopravy prostredníctvom prísnejších technických požiadaviek na motory a zariadenia, režimy údržby a plány plavby. Neboli stanovené žiadne absolútne ciele znižovania emisií. Avšak, dlhodobé rozšírenie svetového obchodu a rastúce počty lodí znamenajú, že dokonca aj vtedy, keď sa tieto opatrenia budú plne implementovať, celkové emisie z lodnej dopravy sa odhadujú možno až na štvornásobok od roku 1990 do roku 2050.

Organizácia IMO vytvorila štyri oblasti kontroly emisií - Baltské more, Severné more, Karibik a pobrežné vody Kanady a Spojených štátov amerických, kde sa od lodí vyžaduje, aby minimalizovali emisie najmä SOx a NOx. Tieto regióny nezahŕňajú desať najväčších kontajnerových prístavov sveta, akými sú aj čínske prístavy Šanghaj, Shenzhen, Hongkong a juhokórejský prístav Busan, ktoré sa všetky nachádzajú v Ázií. Odhaduje sa, že týchto desať miest predstavujú 20% emisií všetkým prístavov na celom svete.

Snahy EÚ

EÚ sa na tento problém snaží už dlhšie upozorniť a dosiahnuť zmeny na globálnej úrovni. Prvým krokom by mohlo byť zavedenie povinnosti veľkých lodí, ktoré využívajú prístavy EÚ,  oznamovať výšku svojich ročných emisií, ale aj iné relevantné informácie. EÚ upozorňuje aj na fakt, že spotreba lodí a emisie CO2 by sa mohli znížiť až o 75% vďaka prevádzkovým opatreniam a už existujúcim technológiám.


Správa Európskej Komisie o doprave z roku 2011 ukazuje, že by sme sa mali snažiť znížiť emisie z námornej dopravy do roku 2050 o najmenej 40% v porovnaní s úrovňami z roku 2005. Medzinárodná námorná doprava však nie je zahrnutá v súčasných cieľoch EÚ v oblasti znižovania emisií. V roku 2013 Komisia stanovila stratégiu na postupné začlenenie námorných emisií do politiky EÚ na zníženie domácich emisií skleníkových plynov. Stratégia sa skladá z 3 po sebe idúcich krokov:

  • Monitorovanie, oznamovanie a overovanie emisií CO2 z veľkých lodí, ktoré využívajú prístavy v EÚ
  • Ciele zníženia skleníkových plynov pre odvetvie námornej dopravy
  • Ďalšie opatrenia vrátane trhovo orientovaných opatrení v strednodobom až dlhodobom horizonte.

Námorná doprava má obrovský dopad na životné prostredie, klimatickú zmenu a ľudské zdravie. Väčšinou ide však o prehliadaný problém. Ak aj existujú nejaké protesty a obavy verejnosti týkajúce sa dopadu námornej dopravy na znečistenie a zdravie zostávajú zväčša nevypočuté či dokonca potlačené, pretože lodná doprava a obchod sú neodmysliteľnou súčasťou globálnej ekonomiky a väčšinou sa odohrávajú mimo jurisdikcie regulačných orgánov.

Pro více informací klikněte ZDE

Zprávy z oboru

Češi třídí dobře, ale stejně se u nás vytřídí jen 54 procent plastových lahví, tvrdí expertka

22. května se v Praze konala konference s názvem Zálohujme?, která se pokouší odpovědět na otázku, jestli by v České republice měl být zaveden zálohový systém na PET lahve.
  • 22. 05. 2018
  • 18:26

Využití LNG terminálu ve Svinoústí dosahuje 60 % kapacity, nejvíce v Evropě

Polský terminál ve Svinoústí dosahuje podle slov svého ředitele nejvyššího využití mezi evropskými terminály pro dovoz LNG. Z loňských cca 35 % vzrostlo využití terminálu…
  • 22. 05. 2018
  • 18:00

Zisk skupiny PRE loni stoupl na téměř tři miliardy

Skupině Pražská energetika (PRE), která je třetím největším dodavatelem elektřiny v Česku, stoupl loni meziročně zisk po zdanění o 7,6 procenta na téměř tři miliardy korun.…
  • 22. 05. 2018
  • 17:27

Miliardář Tykač porcuje mostecké doly. Obchod s uhlím převádí na lichtenštejnskou firmu

Uhelná společnost Severní energetická (SUAS), kterou nepřímo vlastní finančník Pavel Tykač, se bude podruhé dělit. Na loňský převod firmy Sev.en EC, jež vlastní elektrárnu…
  • 22. 05. 2018
  • 17:27

140 baterií Tesla v Belgii stabilizuje evropskou soustavu. Reagují 100× rychleji než klasické elektrárny

Koncem minulého roku Tesla uvedla v Austrálii do provozu baterii o výkonu 100 MW a kapacitě 129 MWh. Tato lithium-iontová baterie je doposud největším bateriovým systémem…
  • 22. 05. 2018
  • 17:00

INFORMACE Z JE TEMELÍN 96 / 2018

První i druhý blok jsou v provozu na plánovaném výkonu. Pomocné systémy elektrárny pracují podle provozní potřeby bloků.
  • 22. 05. 2018
  • 13:25

Soud zrušil povolení na stavbu skladu paliva v Temelíně. I když už dávno stojí

I když sklad vyhořelého jaderného paliva v Temelíně funguje osm let, o své právní základy opět přišel. Pražský městský soud znovu pravomocně zrušil územní rozhodnutí, které…
  • 22. 05. 2018
  • 13:25

Vítkovice Steel vykázaly provozní zisk. Pomohlo zavření ocelárny

Společnosti Vítkovice Steel, která vyrábí ocelové plechy či štětovnice, vzrostl v loňském roce provozní zisk před započtením úroků, daní a odpisů (ukazatel EBITDA)…
  • 22. 05. 2018
  • 13:25

Aktivisté u soudu uspěli s žalobou proti skladu paliva v Temelíně

Aktivisté uspěli s žalobou proti umístění skladu vyhořelého jaderného paliva v areálu elektrárny Temelín. Pražský městský soud zrušil příslušná rozhodnutí ministerstva pro…
  • 22. 05. 2018
  • 13:00

Český vědec zjistil, jak přesně se mění energie při fotosyntéze

Karel Žídek z Ústavu fyziky plazmatu Akademie věd (AV ČR) dokázal přesně změřit, jak se v rostlinách šíří a mění energie při fotosyntéze. Ukázal, že se tak děje jinak, než…
  • 22. 05. 2018
  • 11:25

starší novinky