Lietat či nelietat

(ilustrační obrázek)

Letecká doprava je zodpovedná za približne 3% z celkových emisií skleníkových plynov EÚ a viac ako 2% celosvetových emisií. Na prvý pohľad to nie je vysoké číslo, no ak by bola globálna letecká doprava krajinou, zaradila by sa medzi prvých desať emitérov sveta. Lietanie sa stáva stále obľúbenejším a dostupnejším spôsobom cestovania, no človek, ktorý letí z Londýna do New Yorku a späť, vytvára zhruba rovnaké množstvo emisií, ako priemerný občan EÚ tým, že vykuruje svoj dom počas celého roka.

Problémy letectva

Naše obľúbené lietanie skrýva niekoľko závažných problémov. Netýkajú sa však len leteckých havárií, bezpečnosti na letiskách či teroristických útokov, o ktorých sa tak často v médiách rozpráva. Lietadlá predstavujú hrozbu najmä pre životné prostredie. Prvým problémom je, že letectvo v súčasnosti prispieva približne 2% k celkovým emisiám uhlíka. Do roku 2020 sa očakáva, že globálne medzinárodné emisie z leteckej dopravy budú o 70% vyššie ako v roku 2005. Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) predpovedá, že do roku 2050 by mohli vzrásť o ďalších 300 až 700%.

Druhým problémom je dostupnosť a popularita lietania. V dnešnej dobe môže lietať už naozaj každý. A tí, ktorí využívali tento spôsob dopravy ešte pred rokmi, lietajú omnoho častejšie ako predtým. Tento rastúci dopyt nových aj už existujúcich cestujúcich znamená, že potrebný počet osobných lietadiel sa do roku 2035 zvýši na dvojnásobok. Ľudia chcú cestovať do čoraz vzdialenejších a exotickejších destinácií. Nelietame už len kvôli dovolenkám, ale aj za prácou, biznisom, či rodinou.

Tretím problémom je, že na rozdiel od iných sektorov, kde zväčša existuje už aj ekologickejšia alternatíva (solárna energia namiesto uhlia, LED-ky namiesto klasických žiaroviek atď.), v súčasnosti nepoznáme iný spôsob, ako prepraviť tak rýchlo milióny ľudí každý deň bez toho, aby sa spotrebovalo také množstvo paliva. Lietadlá sa síce stávajú úspornejšie a využívajú najmodernejšie technológie, no dopyt po leteckej doprave rastie príliš rýchlo.

Napríklad myšlienka elektrických lietadiel stagnuje už desaťročia, keďže batérie nedokážu dodať toľko výkonu ako letecké palivo. Avšak, podľa posledných správ sa niektoré krajiny ako Nórsko tejto alternatívy nevzdávajú, a plánujú elektrifikovať menšie lietadlá určené na kratšie lety.

Právo na lacné lety

Zatiaľ čo v mnohých krajinách sú nové vozidlá, domáce spotrebiče a dokonca aj domy povinné zverejňovať informácie o energetickej účinnosti už roky, uhlíková stopa leteckej dopravy sa dlho neriešila, hoci je relatívne omnoho väčšia. Napríklad spiatočná cesta z Európy do Austrálie vytvára okolo 4,5 tony uhlíka, čo znamená, že by ste mohli šoférovať auto 2 000 kilometrov a stále by ste vypúšťali menej emisií. Priemerné emisie sú pritom celosvetovo okolo 1 tony na človeka.

Viaceré štúdie zistili, že ľudia väčšinou nevedia o tom, že ich lietanie prispieva k zmene klímy. Nie je ťažké pochopiť prečo. Letecké spoločnosti poskytujú len malo informácií o vplyve tohto odvetvia na životné prostredie. Dokonca aj ekologicky orientované mimovládne organizácie sú často v tejto otázke ticho. Dôvodom môže byť aj to, že ich vlastní zamestnanci lietajú po celom svete na rôzne konferencie. A samotní politici túto tému pravdepodobne nikdy neotvoria.

Lietanie je lacné, zatiaľ čo vlaky a autá sa stávajú drahšími. Hlavným dôvodom je takzvaný „Chicagský dohovor,“ ktorý sa ustanovil v roku 1944, v čase keď bol letecký priemysel neporovnateľne menší, a zakázal krajinám ukladať daň z lietadla a DPH pri medzinárodných letoch. Dane z iných foriem dopravy sa od roku 1944 dramaticky zvýšili, no letecká doprava zostala takmer nedotknutá. V skutočnosti sa od 90. rokov stal pravý opak, keď prílev nízko-nákladových dopravcov viedol k veľkým úsporám nákladov a dokonca k nižším cenám leteniek.

V dnešnej dobe už mnohí ľudia, ktorí pochádzajú hlavne z rozvinutých a bohatých krajín, chápu lacné lety ako svoje právo. Bez nich si totižto nevedia predstaviť ako by si naplánovali svoje dovolenky, prácu či návštevy priateľov. Lietanie jednoducho patrí k životnému štýlu v našej spoločnosti.

Lietadlo nevypúšťa len CO2...

Lietadlá však používajú neuveriteľné množstvo paliva, ktoré spaľujú vysoko nad našimi hlavami, kde je vzduch tenký a chémia je iná, zložitejšia. Čím rýchlejšie je lietadlo, tým viac paliva spotrebuje. Turbovrtuľové lietadlá používajú približne 60% paliva prúdových lietadiel. A tie nadzvukové používajú o 30% viac paliva ako klasické lietadlá.

Niektoré chemikálie vypustené lietadlami planétu ohrievajú a niektoré ju naopak ochladzujú. Celkový vplyv emisií lietadiel na našu planétu je však otepľovanie. Najdôležitejšie skleníkové plyny a materiály emitované lietadlom sú CO2, NOx, ozón, vodná para, sírne a sadzové aerosoly, a známe mraky či „čiary,“ ktoré zostávajú za lietadlom na oblohe.

 

Cestovanie lietadlom produkuje veľké množstvo oxidu uhličitého na jedného cestujúceho na kilometer. Menšie auto vytvára okolo 5 ton CO2 ročne. Výlet lietadlom do Londýna a späť predstavuje asi 1,4 tony CO2 alebo viac ako 3 mesiace jazdy autom. Lietadlá produkujú aj oxidy dusíka (NOx), ktoré sú tiež skleníkovými plynmi, no navyše zvyšujú aj koncentrácie ozónu, ktorý vo väčšej miere ohrieva planétu práve v hornej troposfére ako pri nižších nadmorských výškach.

Vodná para je rovnako skleníkovým plynom. Väčšinu vodných pár lietadlo uvoľňuje v nižších nadmorských výškach, kde sa z nich v priebehu dvoch týždňov stávajú zrážky. Sadzové aerosóly majú zasa tendenciu zahrievať, zatiaľ čo tie sírne zvyknú ochladzovať zemský povrch. Aerosoly ovplyvňujú tvorbu oblakov a ich vlastnosti.

Mechanizmy na znižovanie emisií

Letectvo tak ako lodná doprava nie je zahrnuté v Kjótskom protokole ani Parížskej dohode. Odvetvie malo za úlohu predložiť svoje vlastné riešenia. Po dlhšej prestávke sa Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) konečne zaoberala emisiami z leteckej dopravy v roku 2016 a navrhla trhový mechanizmus, akýsi systém kompenzácie a zníženia emisií uhlíka pre medzinárodnú leteckú dopravu (tzv. CORSIA).

CORSIA znamená, že letecké spoločnosti budú musieť monitorovať emisie na všetkých medzinárodných trasách a kompenzovať ich nákupom emisných jednotiek vytvorených projektmi, ktoré znižujú produkciu skleníkových plynov v iných sektoroch (napríklad obnoviteľná energia). Predpokladá sa, že počas obdobia 2021-2035 bude CORSIA kompenzovať približne 80% emisií nad úrovňami v roku 2020. Účasť v prvých fázach je pre štáty dobrovoľná a dokonca existujú aj výnimky pre tých, ktorí vykazujú nízku leteckú činnosť. Všetky krajiny EÚ sa však od začiatku k tejto schéme pripoja.

Emisie CO2 z leteckej dopravy boli zahrnuté do systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ (EU ETS) od roku 2012. Podľa tohto systému musia všetky letecké spoločnosti, ktoré pôsobia v Európe, európske i mimoeurópske, povinne monitorovať, oznamovať a overovať svoje emisie, pričom dostávajú obchodovateľné kvóty, ktoré pokrývajú určitú úroveň emisií z ich letov ročne.

Systém doteraz prispel k zníženiu uhlíkovej stopy odvetvia leteckej dopravy o viac ako 17 miliónov ton ročne, pričom pokryl viac ako 99,5% emisií. Okrem trhovo orientovaných opatrení, ako je ETS, prispievajú k zníženiu emisií z leteckej dopravy aj rôzne prevádzkové opatrenia, čiže modernizácia a zlepšovanie technológií, postupov a systémov riadenia letovej prevádzky.

Ani CORSIA ani EU ETS však nie sú dostatočne efektívne či radikálne, a skutočným riešením by bola len uhlíková daň, ktorá by sa vzťahovala aj na lietadlá. Problémom však je, že ľudia v mnohých krajinách začali vnímať lacné lietanie ako svoje právo, a tento krok by bol v podstate politickou samovraždou.

Ekologické odpustky

Carbon offsetting, alebo kompenzácia uhlíka, je termín, ktorý získal v poslednej dobe pomerne dobrú povesť. Je to vlastne akýsi prostriedok, ktorým sa môže dnešný človek vykúpiť zo svojich klimatických hriechov. Koncept je v podstate jednoduchý: za každú míľu, ktorú precestujete, alebo skôr za každú tonu oxidu uhličitého, ktorú spôsobí vaše cestovanie, zaplatíte malý poplatok, ktorý umožní iným ľuďom pracovať na riešeniach na zmiernenie škodlivého ekologického efektu vášho cestovania, čiže ide o financovanie rôznych projektov akým je napríklad vysádzanie nových lesov.

Väčšina ľudí si to predstavuje ako akúsi rovnicu: Vypustím veľa skleníkových plynov do atmosféry + zasadím strom, ktorý môže tieto plyny pohltiť, respektíve zaplatím niekomu, aby to urobil = nulový, žiadny skleníkový efekt. Bežní Američania či Európania, ktorí jednoducho nemajú čas na vypestovanie 40 stromov zakaždým, keď lietajú do New Yorku, ale ktorým aj tak záleží na životnom prostredí, si radi priplatia za carbon offsetting, aby získali tieto „ekologické odpustky“ a čisté svedomie.

Existuje však diskusia o tom, ako najlepšie utrácať tieto prostriedky, či napríklad investovať do veterných fariem alebo vysádzania nových stromov. Zatiaľ čo je výsadba stromov jednou z najobľúbenejších možností uhlíkových kompenzácií, mnohí odborníci poukazujú na fakt, že stromy zachytávajú uhlík iba dovtedy, kým neodumrú. Potom sa všetok uhlík znovu uvoľní do atmosféry. Ďalšie diskusie sa týkajú otázky, či spoločnosti a agentúry, ktoré sa venujú carbon offsettingu, aj skutočne plnia svoje sľuby.

Avšak najväčšie pochybnosti sú ohľadne toho, či je celý koncept vôbec efektívnym a správnym riešením a nejde naozaj len o dobrý pocit ľudí, ktorí sa zaujímajú o životné prostredie, no nechcú sa vzdať lietania.

.....

Množstvo emisií z leteckej dopravy na celom svete je zhruba rovnaké ako emisie vyrobené celým Nemeckom, a ich objem rýchlo rastie. Letecká doprava bude skutočne obrovskou výzvou v boji proti klimatickej zmene. Momentálne neexistuje iná forma dopravy, ktorá by bola schopná prepraviť obrovské množstvo ľudí na veľké vzdialenosti v tak krátkom čase.

Vlaky či lode spĺňajú aspoň dve z týchto požiadaviek, no nie sú také obľúbené a častokrát ani dostupné ako lietadlá. Treba však myslieť na to, že problém leteckej dopravy je v mnohých prípadoch skôr otázkou nášho životného štýlu a pohodlnosti ako nevyhnutnosti.

Pro více informací klikněte ZDE

20. 11. 2018 19. 11. 2018

Zprávy z oboru

Zákaznickou aplikaci CB počasí teplárna rozšířila o informace z meteostanice na Kleti

Aplikace CB počasí, využívaná majiteli mobilních telefonů, je bohatší o data z meteorologické stanice na Kleti, nejvyšší hory Blanského lesa. Jde už o čtvrtou meteostanici,…
  • 20. 11. 2018
  • 19:10

Svaz moderní energetiky:Baterie, levná solární a větrná energie budou pohánět světové ekonomiky. Česku pro jejich rozvoj chybí legislativní rámec

Agentura Bloomberg NEF představila včera aktualizované výhledy pro rozvoj moderních typů obnovitelných zdrojů. Experti předpokládají, že do poloviny tohoto století energie…
  • 20. 11. 2018
  • 19:00

Elektrický Jaguar F-Type patrně dorazí už za tři roky

Jaguar zvažuje, že své sportovní kupé F-Type bude nabízet v elektrické verzi, informoval britský Autocar. Pokud se tak stane, měl by elektrický Jaguar přijít na trh v roce 2021.
  • 20. 11. 2018
  • 16:30

Iniciativa Price Coupling of Regions přivítala nového člena, řeckého operátor trhu s energií

Energetické burzy, které jsou součástí iniciativy Price Coupling of Regions (PCR), dnes přivítaly řeckou energetickou burzu Hellenic Energy Exchange S.A. (HEnEx) jako svého…
  • 20. 11. 2018
  • 13:32

INFORMACE Z JE TEMELÍN 227 / 2018

První blok i druhý blok jsou v provozu na plánovaném výkonu. Pomocné systémy elektrárny pracují podle provozní potřeby bloků.
  • 20. 11. 2018
  • 13:32

I druhou společnou aukci v Německu ovládly solární elektrárny, cena šla opět nahoru

Na začátku listopadu v Německu proběhlo druhé kolo společných aukcí pro obnovitelné zdroje, ve kterých se o podporu uchází současně developeři větrných i fotovoltaických…
  • 20. 11. 2018
  • 12:00

ČEZ zdraží od Nového roku části zákazníků elektřinu o osm procent

Energetická společnost ČEZ zdraží od Nového roku části zákazníků elektřinu o osm procent. Půjde o lidi, kteří nemají zafixovány ceny, elektřinou netopí a neohřívají pomocí…
  • 20. 11. 2018
  • 11:07

První ročník Energetické olympiády pořádané na ČVUT v Praze vyhráli studenti z Gymnázia Nad Alejí

V pátek 16. listopadu se na půdě Fakulty elektrotechnické ČVUT v Praze uskutečnilo finále prvního ročníku Energetické olympiády. Z celkových 310 přihlášených týmů jich do…
  • 20. 11. 2018
  • 10:33

EU ETS: konečně funkční systém nebo systematická likvidace průmyslu?

Revize systému emisních povolenek a následný prudký růst jejich ceny podnítil ostrou debatu o jejich smyslu, funkčnosti systému a dopadu na průmysl a energetiku. Oslovili…
  • 20. 11. 2018
  • 10:33

Regulace technologického sektoru je nevyhnutelná, prohlásil šéf Applu

Regulace technologického sektoru je nevyhnutelná, protože volný trh není schopen dostatečně chránit soukromí uživatelů. V rozhovoru na serveru Axios to uvedl generální…
  • 20. 11. 2018
  • 09:29

starší novinky