Biomasa

(ilustrační obrázek)

V roku 2016 bolo 6 miliónov ton drevených peliet z lesov v Louisiane, Georgii, Floride, Alabame a Virgínii prepravených cez Atlantický oceán a spálených v európskych elektrárňach. Dopyt po biomase narastá a dnes zohráva táto forma energie dôležitú úlohu vo väčšine oficiálnych plánov a stratégií tykajúcich sa boja s klimatickou zmenou a globálnym oteplovaním.  Mnohí environmentalisti však tvrdia, že EÚ by mala vylúčiť drevo zo svojich cieľov v oblasti obnoviteľnej energie. Biomasa podľa nich nie je obnoviteľný zdroj, práve naopak. Spôsobuje stratu biodiverzity a zvýšenie emisií uhlíka.

Biomasa alebo bioenergia je široký pojem. Väčšinou si pod ním predstavíme drevo horiace v kozube či biopalivá z repky. Bioenergia sa stala v EU skutočne populárnou formou obnoviteľnej energie. Jedným z európskych cieľov v boji proti klimatickej zmene je dosiahnuť 20% podiel obnoviteľnej energie vo svojom energetickom mixe do roku 2020. Až polovica z týchto 20% bude pravdepodobne pokrytá biomasou.

Spotreba bioenergie predstavovala v roku 2015 ekvivalent 111 807 kiloton ropy, čo bol dvojnásobok spotreby bioenergie v roku 2000. Bioenegia má podiel 16% v teplárenstve, 6% produkcie elektriny, a 6% v doprave. V roku 2015 sa z biomasy vyrobilo asi 2,5% z celkovej produkcie elektriny a 9% tepla v ČR. Minulý rok však výroba z biomasy dosiahla podľa ČEZ Teplárenská medziročného rast o 14%. Tato forma energie je očividne na vzostupe.

Rozmanitosť biomasy

Bioenergia sa dá vyrobiť z množstva prírodných, čiže organických materiálov s pomocou rôznych procesov ako napríklad spaľovanie. Viac ako dve tretiny biomasy spotrebovanej v Európe pozostávajú z tzv. pevnej biomasy, čiže z dreva, lesných rezíduí a v obmedzenom rozsahu aj z vedľajších poľnohospodárskych produktov  (napríklad odpadové drevo, odrezky, živé ploty, zelený odpad,...). Najpopulárnejším zdrojom biomasy v EU je práve drevo.

Bioplyn a biopalivá (bioetanol a biodiesel) majú rovnaký podiel, každé 11% celkovej spotreby biomasy v EU. Na ich výrobu sa v Európe používajú plodiny ako napr. repka, obilniny, tráva, zemiaky, kukurica, atď. Produkcia 5 050 miliónov litrov bioetanolu v roku 2016 si vyžiadala vypestovanie 8,9 miliónov metrických ton obilnín a 8,8 miliónov metrických ton cukrovej repky.

V EU sme teda v roku 2016 spálili 2,9% celkovej produkcie obilnín a asi 7% cukrovej repky, ktorú sme vypestovali. Na biodiesel sa používa hlavne repkový olej, no v niektorých krajinách sa čoraz viac používajú použité rastlinné oleje. Hnoj a iný poľnohospodársky odpad predstavuje približne tri štvrtiny biomasy používanej na výrobu bioplynu.

Na výrobu biomasy sa používa aj komunálny odpad, ktorý do roku 2015 predstavoval štvrtý hlavný zdroj biomasy. V EU existuje až 435 zariadení, ktoré využívajú komunálny odpad na výrobu energie. V roku 2015 sme v EU vyprodukovali asi 235,4 milióna ton, z čoho 23% smerovalo do elektrární na výrobu energie (54 miliónov ton).

Výhody biomasy

Biomasa sa tradične pokladá za obnoviteľný zdroj, keďže materiál, ktorý spálime na výrobu energie, môžeme znovu vypestovať či vyťažiť. Rovnako je aj veľmi dostupným zdrojom energie, ktorý je možné nájsť prakticky kdekoľvek na planéte. Energia z nej je tiež veľmi univerzálna a môže sa premeniť na množstvo rôznych zdrojov paliva, z ktorých každé má iné využitie. Biomasa má aj menšie počiatočné náklady, keďže nie je nutné vŕtať hlboko do zeme či stavať plynovody. Dokonca môže znižovať množstvo odpadu, ktoré vyprodukujeme, keďže ako palivo môžeme použiť aj samotný odpad. Na prvý pohľad má teda biomasa obrovské výhody a je pochopiteľné, prečo sa v EU stala tak populárnou.

Drevo namiesto uhlia

V dnešnej dobe sa už väčšina štátov snaží odkloniť od tradičných fosílnych zdrojov energie akým je aj uhlie, ktoré stále produkuje viac ako tretinu svetovej elektrickej energie spolu s tretinou všetkých emisií oxidu uhličitého a širokého spektra iných toxických emisií. Biomasa je pre mnohých politikov a podnikateľov veľmi atraktívnym riešením, pretože je relatívne ľahké zmodernizovať a prerobiť starú elektráreň, ktorá spaľuje uhlie, na elektráreň spaľujúcu biomasu, keďže spaľovací proces je v obidvoch prípadoch veľmi podobný. Je to teda rýchly a pomerne lacný spôsob prechodu na obnoviteľné zdroje energie. Nedávno dostal aj tzv. biomasový obor, britská elektráreň Drax, povolenie ku konverzií svojho 4. bloku spaľujúceho pôvodne uhlie.

Uhlíková neutralita

Obrovskou výhodou biomasy je podľa mnohých to, že je tzv. uhlíkovo neutrálna. Na rozdiel od ropy či iných fosílnych palív je prirodzenou súčasťou uhlíkového cyklu. Jediný uhlík, ktorý sa uvoľňuje do ovzdušia z palív z biomasy, je ten, ktorý rastliny absorbovali počas ich životných cyklov. Nové rastliny, ktoré sa vypestujú namiesto tých spálených, absorbujú toto množstvo uhlíka späť a vytvára sa tak uhlíková neutralita.

Nie je to však úplne čistá forma energie, keďže okrem uhlíka produkuje aj iné druhy emisií, ktoré majú vplyv na životné prostredie či naše zdravie. Avšak aj typ dreva a jeho pôvod (prírodné lesy či riadené plantáže), ktoré spaľujeme je rozhodujúci. V niektorých prípadoch môžu byť emisie uhlíka biomasy aj päťkrát väčšie ako pri spaľovaní uhlia. A obrovským problémom z hľadiska emisií a klimatickej zmeny je aj tzv. „uhlíkový dlh.“

Priestor a voda

Spaľovanie biomasy na výrobu elektriny je podľa viacerých odborníkov relatívne neefektívny proces. Okrem emisií je problémom aj to, že biomasa, respektíve plodiny ako repka či obilniny, ktoré pestujeme, sú náročné na priestor. Napríklad solárna energia si vyžaduje oveľa menej priestoru a solárne panely môžeme inštalovať aj v mestách či rôznych priemyselných oblastiach. Pôda, na ktorej sa pestujú rastliny, z ktorých sa stane biopalivo, by mohla slúžiť na pestovanie iných plodín, ktoré potrebujeme pre vlastnú spotrebu.

Tieto rastliny navyše potrebujú obrovské množstvo vody. Tá by mohla byť využitá oveľa efektívnejšie, keďže sama je možným zdrojom obnoviteľnej energie. Takto prichádzajú o drahocennú vodu zvieratá, ľudia či potencionálne vodné elektrárne.

Slepá ulička?

Počas uplynulého desaťročia Európa zvýšila svoje využívanie obnoviteľných zdrojov energie a približne polovica z tohto nárastu pochádza zo spaľovania biomasy. Bohužiaľ, ak toto zvyšovanie bude pokračovať, Európa bude čoskoro potrebovať väčšie množstvo dreva a biomasy, ktoré bude pravdepodobne dovážať z iných kontinentov. Rovnako by sme mohli začať masívne pestovať plodiny určené na spaľovanie na našej vlastnej poľnohospodárskej pôde alebo využiť zdroje akými sú vzácne prírodné lesy a biotopy, čo by predstavovalo veľkú hrozbu pre životné prostredie a biodiverzitu.

Európa by však mohla ohroziť svoju potravinovú bezpečnosť, ak by sa na väčšine jej pôdy pestovali plodiny určené na spaľovanie a výrobu energie, a nie na ľudskú spotrebu. Potraviny by musela teda dovážať z iných krajín. Ak by však dovážala drevo a biomasu, stala by sa energeticky závislou na iných krajinách. A v prípade, že by sme na poliach pestovali jedlo a začali vo veľkom ťažiť v našich lesoch, ohrozili by sme životné prostredie, biodiverzitu a čelili by sme problému s tzv. „uhlíkovým dlhom.“

Čas je vzácny

Niektorí vedci varujú, že používanie dreva na výrobu elektrickej energie namiesto uhlia nie je udržateľným riešením. Ich kritika poukázala na problém „uhlíkového dlhu,“ ktorý vzniká v období medzi spálením stromu na palivo a vypestovaním nového stromu, ktorý by mal pohltiť uhlík vytvorený týmto spálením. Toto obdobie je podľa vedcov v najlepšom prípade 30 rokov, no zvyčajne sa pohybuje okolo 100 rokov.

Nový strom jednoducho potrebuje určitý čas, aby vyrástol. Uvoľnený oxid uhličitý by teda musel zostať v atmosfére po celé desaťročia a spôsobil by obrovské environmentálne škody ako napríklad rýchlejšie topenie permafrostu a ľadovcov či teplejšie a kyslejšie svetové oceány. Kým by ho pohltil nový strom, ktorý sme zasadili namiesto toho starého, stihol by ovplyvniť životné prostredie ako keby sme spálili obyčajné uhlie.

Do polovice 18. storočia bolo drevo v podstate jediným zdrojom tepla. V 19. storočí sa prešlo na uhlie ako hlavný zdroj energie a európske lesy dostali čas na to, aby sa obnovili. To však trvalo celé desaťročia. A práve čas je pri tejto forme obnoviteľnej energie kľúčový. My ho však v boji proti klimatickej zmene nemáme veľa.

Európsky hlad po dreve

Masívne spaľovanie dreva a biomasy kvôli energii či teplu v Európe by malo obrovský dopad na svetové lesy, biodiverzitu a klimatickú zmenu, keďže európske lesy predstavujú len 5% z tých svetových. Európa síce ťaží pomerne veľké množstvo dreva, no táto ťažba by mohla pokryť len asi 6% primárnej energie. A pestovať na poľnohospodárskej pôde plodiny určené na spálenie tiež nie je ideálne riešenie. Zdá sa, že najprijateľnejším riešením pre politikov by bolo biomasu dovážať. Svedčí o tom aj rastúci dopyt po amerických peletkách, ale aj peletkách z Kanady, Ruska, Bieloruska či Ukrajiny.

Vzhľadom na to, že lesy ako Amazonský prales, sú nepredstaviteľne dôležité aj preto, že pohlcujú masívne množstvo oxidu uhličitého, by rastúci európsky dopyt po zahraničnom dreve a biomase zhoršil klimatické problémy celej planéty. Namiesto podpory Indonézie a Brazílie k zachovaniu ich tropických lesov by sa stal pravý opak a tieto krajiny by mali dôvod svoju ťažbu naopak rozšíriť, čo by viedlo k odlesňovaniu a zaberaniu poľnohospodárskej pôdy. Treba rátať samozrejme aj s prepravou dreva do Európy a emisiami, ktoré sa pri nej vypustia (napríklad námorná doprava je zodpovedná za 1000 miliónov ton CO2 ročne).

Európska popularita biomasy by mala teda dopad na svetové lesy. EU by sa však vďaka biomase mohla naďalej prezentovať ako jeden z globálnych lídrov v boji proti klimatickej zmene, no pritom by poškodzovala životné prostredie iných krajín, v ktorých by prebiehalo masívne odlesňovanie s cieľom istého zisku. Už sa tak raz stalo v prípade biopalív.

Zdá sa však, že sa europoslanci už poučili, keďže nedávno rozhodli, že biopalivá musia zostať na úrovni z roku 2017 a nepresiahnuť 7 % z palív v doprave. Koncom minulého roka dokonca neváhali zažalovať Poľsko kvôli ťažbe vo vzácnom Bielovežskom pralese. Súdny dvor EU nakoniec nariadil výrub stromov zastaviť. Politici možno začínajú chápať to, že hodnota lesa nespočíva v tom, že ho môžeme jednoducho spáliť.

Pro více informací klikněte ZDE

23. 02. 2018 22. 02. 2018

Zprávy z oboru

Kvalita pohonných hmot se v Česku zvyšuje. ČOI hlásí nejlepší výsledky kontrol v historii

Pohonné hmoty na čerpacích stanicích byly v loňském roce nejkvalitnější v historii. Vychází to z dat České obchodní inspekce. Kontrolám nevyhovělo 26 vzorků. I tak ale…
  • 23. 02. 2018
  • 14:22

Temelín investuje téměř miliardu a připravuje se na obnovu licence

Příprava na obnovu licence, modernizace zařízení a nábory nových lidí. Takové priority Jaderné elektrárny Temelín pro letošní rok představilo vedení divize jaderná…
  • 23. 02. 2018
  • 12:22

INFORMACE Z JE TEMELÍN 38 / 2018

První blok je v plánované odstávce pro výměnu paliva. Druhý blok je v provozu na plánovaném výkonu. Pomocné systémy elektrárny pracují podle provozní potřeby bloků.
  • 23. 02. 2018
  • 12:22

Těžař BP: Fosilní paliva čeká zářná budoucnost

I když se produkce energie z obnovitelných zdrojů do roku 2040 zpětinásobí, nebude to stačit na globální pokrytí nárůstu spotřeby energie, jež bude růst o třetinu. V roce…
  • 23. 02. 2018
  • 12:22

Japonskou jadernou elektrárnu Genkai 3 čeká znovuuvedení do provozu

Třetí blok japonské jaderné elektrárny Genkai byl v tomto týdnu zavezen jaderným palivem. V blízké době se tak pravděpodobně přidá mezi hrstku japonských jaderných…
  • 23. 02. 2018
  • 11:00

Na konci června zahájí Temelín odstávku druhého bloku

Odstávka druhého bloku jaderné elektrárny Temelín začne 29. června a potrvá dva měsíce. Odstávka prvního bloku, jež začala loni v prosinci, skončí v první čtvrtině března.…
  • 23. 02. 2018
  • 09:44

Loni výrazně vzrostl vývoz elektřiny. Znečištění z uhelných elektráren i plýtvání uhlím jsou zbytečné

Podle nejnovější zprávy Energetického regulačního úřadu o provozu energetické soustavy ČR došlo v roce 2017 k výraznému nárůstu vývozu elektřiny oproti předchozímu roku.…
  • 23. 02. 2018
  • 09:22

ČEZ letos investuje v Temelíně téměř miliardu korun

ČEZ letos investuje do modernizace jaderné elektrárny Temelín 900 milionů korun. Jde o 60 investičních akcí, jež zahrnují modernizace, posilování bezpečnosti a zvyšování…
  • 23. 02. 2018
  • 09:00

Turkmenistán zahájil stavbu afghánské části plynovodu TAPI

Turkmenistán zahájil výstavbu afghánské části plynovodu TAPI, kterým bude dodávat plyn do Pákistánu a Indie. Uvedla to dnes agentura Reuters. Projekt za osm miliard dolarů …
  • 23. 02. 2018
  • 09:00

Německá Sonnen si chce ukrojit podíl na australském trhu s akumulací, postaví tam továrnu na baterie

Německý výrobce baterií a systémů pro domácí akumulaci elektrické energie Sonnen plánuje vybudovat v Jižní Austrálii centrum pro výrobu baterií. Společnost tak hodlá…
  • 23. 02. 2018
  • 08:32

starší novinky