Energetika v strednej Európe: región na križovatke trendov

(ilustrační obrázek)

Odborná konferencia o stredoeurópskej energetike bola udalosťou, pri ktorej sa stretli odborníci z rôznych odvetví aby spoločne prediskutovali budúci vývoj v tomto sektore. Panely venované jadrovej energetike a obnoviteľných zdrojom energie poskytli široké spektrum názorov a podnietili zaujímavú diskusiu.

Konferencia sa uskutočnila na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity pod záštitou IIPS MU, FSS MU a Nadace Konrada Adenauera. Jednodenný program pozostával z dvoch panelov a okrúhleho stola.

Prvý panel bol venovaný roli jadrovej energie v budúcom energetickom mixe, zatiaľ čo v rámci druhej časti sa panelisti venovali obnoviteľným zdrojom energie. Okrúhly stôl bol zameraný na budúcnosť energetického sektora Českej republiky a ponúkol pestrú zmes argumentov a zaujímavé otázky publika.

Prvý panel venovaný roli jadrovej energie v budúcom energetickom mixe

Petr Závodský, riaditeľ útvaru Výstavba jaderných elektráren ČEZ, a.s., ktorý vystúpil v rámci prvého bloku, vysvetlil prečo štátna energetická koncepcia stále počíta s výstavbou troch nových jadrových blokov v Českej republike, ktoré by nahradili zdroje, ktoré do roku 2035 vypadnú z energetického mixu. Podľa jeho slov boli pri príprave koncepcie zohľadnené viaceré scenáre podľa ktorých by sa mohla v energetika v ČR uberať, avšak scenár so zapojením väčšieho množstva jadrovej energie bol najrealistickejší. Konštatoval však, že situácia v Európe je vo vzťahu k jadrovej energetike „zvláštna“, vzhľadom k meniacemu sa názoru verejnosti na jadro a faktu, že tak veľká ekonomika ako Nemecko tento zdroj opúšťa.

Na to nadviazal Václav Bartuška, v minulosti zodpovedný za dostavbu jadrovej elektrárne Temelín, a zameral sa na politické uvažovanie o jadre. Podľa neho má na toto odvetvie vplyv jednak ekonomika, ale aj politika a stav, v ktorom sa jadrová energetika nachádza, je kombináciou oboch. Ekonomicky totiž v dnešnej dobe pri súčasných cenách elektriny a zlacňovaní technológií OZE nemá zmysel stavať jadrové elektrárne, ktoré vyžadujú obrovské investície. Navyše pán Bartuška vyjadril nedôveru k firmám, ktoré sa prihlásili do tendra na dostavbu Temelína, keďže tieto firmy nedokončujú projekty načas a tie sa preto predražujú. Podľa jeho slov je toto politicky neprijateľné a preto v Európe všeobecne panuje v sektore jadrovej energetiky veľká skepsa.

Diskusiu následne doplnil pohľadom na jadrový sektor v celoeurópskom kontexte Severin Fischer, vedúci výskumný pracovník Centra bezpečnostných štúdií ETH Zurich, ktorý taktiež menoval verejnú mienku, politickú vôľu v niektorých krajinách a ekonomickú stránku ako hlavné príčiny stagnácie tohto odvetvia v Európe.

Druhý blok venovaný obnoviteľným zdrojom energie

Pozitívnejšie ladený bol druhý blok venovaný obnoviteľným zdrojom energie. Najprv boli v podaní poľskej panelistky Joanny Mackowiak-Pandery zastupujúcej varšavský energetický think tank Forum Energii predstavené tzv. „megatrendy“ v energetike, ktoré smerujú predovšetkým k čistejšej energetike v budúcnosti, ale tiež k väčšiemu zapojeniu spotrebiteľov do rozhodovania. Ďalší panelisti postupne hovorili o potenciáli OZE v Českej republike na mikro aj makro úrovni, predovšetkým sa venovali otázke budúceho energetického mixu v krajine a dopadom jeho podoby na iné sektory. Veľmi zaujímavou bola prezentácia Martina Černého z Katedry environmentálnych štúdií, ktorý v rámci projektu MEDEAS modeluje možné dopady prechodu k OZE na ostatné sektory ekonomiky, ktoré sa ukazujú ako významné.

Tretia časť - okrúhly stôl

Posledným bodom programu bol okrúhly stôl, za ktorý sa posadili odborníci z rôznych odvetví energetiky, ale aj z akademickej sféry. Celkovo bolo zastúpené široké spektrum profesií a preto bola debata veľmi zaujímavá. Najprv sa zúčastnení zaoberali otázkou, či v ČR panuje konzervatívny alebo skôr inovatívny prístup k energetike. Na vyjadreniach diskutujúcich bolo možné badať príklon skôr ku konzervatívnemu vnímaniu energetiky, pričom viacerí tento prístup obhajovali s tým, že je potrebné sa na energetiku pozerať realisticky a prílišný idealizmus ohľadne dekarbonizácie či navyšovania podielu OZE na výrobe elektriny by sa nemusel v dlhodobom horizonte vyplatiť.

Významný priestor bol venovaný tiež ČEZu a jeho budúcnosti. Diskutovaným bol vzťah ČEZu a štátu – predovšetkým to, akú podobu by mal mať v budúcnosti. Na túto otázku sa názory rôznili, dokonca padol návrh, či by vzhľadom k prebiehajúcej energetickej tranzícii nebolo praktické ČEZ rozdeliť po vzore nemeckého RWE. K tejto možnosti sa väčšina hostí stavala odmietavo s tým, že v tom nevidia význam.

Debata v rámci okrúhleho stola bola spočiatku skôr technicky zameraná, diskutovali sa praktické aspekty budúceho energetického mixu a potenciálu OZE. Obrat prišiel, keď sa slova ujali účastníci v publiku. Jeden z nich totiž priviedol diskusiu skôr k ideológií, keď sa pýtal, prečo vzhľadom k celosvetovým klimatickým zmenám nemá česká republika ambicióznejšiu víziu pre udržateľnú energetiku. Argumentoval tým, že debaty technického charakteru nás neprivedú ďaleko a ak bude existovať dostatočná politická vôľa a tlak, technológie a veda budú napredovať rýchlejšie. V jeho slovách boli silné emócie pričom apeloval na prítomných, aby mali väčšiu snahu zanechať planétu v lepšom stave pre ďalšie generácie. Reakcia na tento prejav bola rôznorodá, v sále zaznel aj potlesk. Reakcia hostí   za okrúhlym stolom bola skôr rozpačitá.

Filip Černoch, výskumný pracovník FSS MU a zároveň vedúci Centra pre energetické štúdiá CENERS však veľmi dobre argumentoval, prečo debata o energetike musí byť vždy do určitej miery technická. Podľa neho totiž vízia, ktorá nereflektuje súčasný technologický potenciál a možnosti, ktorými disponujeme, bude vždy len víziou. Je preto nutné sa o energetike baviť komplexne a zohľadniť ako environmentálne, tak ja ekonomické a technické aspekty.

Celkovo bola konferencia prínosným eventom, ktorý odzrkadľoval súčasný vývoj trendov. Program bol obsahovo vyvážený a udalosť tiež bola veľmi dobre zvládnutá po organizačnej stránke, čo vzbudilo veľmi dobrý dojem. Určite stojí za to sa podobných podujatí na Fakulte sociálnych štúdií zúčastniť aj v budúcnosti.

 

 

20. 10. 2017 19. 10. 2017

Zprávy z oboru

Elektromobily – skutočne ideálne riešenie?

Nadchádzajúca éra elektromobilov by mohla byť len horkým Pyrrhovým víťazstvom pre životné prostredie, ak budú tieto autá naďalej poháňané fosílnymi palivami a nie…
  • 19. 10. 2017
  • 23:01

V americkém jaderném úložišti WIPP opět začnou těžební práce

Těžba soli z úložiště radioaktivních odpadů Waste Isolation Pilot Plant (WIPP), které se nachází v Novém Mexiku, by podle očekávání měla pokračovat v horizontu několika…
  • 19. 10. 2017
  • 20:04

Akcie japonské ocelárny Kobe Steel, která podváděla zákazníky, ztratily dvě pětiny své hodnoty

Akcie ocelárny Kobe Steel, která se 8. října přiznala k tomu, že vědomě zkreslovala údaje o kvalitě řady svých výrobků, ztratily zhruba dvě pětiny své hodnoty. Aby Kobe…
  • 19. 10. 2017
  • 19:10

Zaniklá krajina severozápadních Čech: Těžba uhlí ji změnila navždy

Univerzita J. E. Purkyně se spolu s Národním památkovým ústavem rozhodla připomenout zaniklou přírodní a kulturní krajinu severozápadu Čech. Oblast patří k těm, které v…
  • 19. 10. 2017
  • 18:54

Putin: USA chtějí vytlačit Rusko z evropského energického trhu

Soči (Rusko) - Sankce, které vůči Rusku schválil americký Kongres v červenci, mají za cíl vytlačit Rusko z evropského energetického trhu a prosadit tam dražší americký…
  • 19. 10. 2017
  • 18:45

Politický cirkus okolo těžby lithia bobtná

Těsně před volbami ministr průmyslu a obchodu za ČSSD Jiří Havlíček podepsal memorandum o těžbě lithia s netransparentním zahraničním subjektem, jehož klíčovým manažerem…
  • 19. 10. 2017
  • 18:36

Hranice nasadily elektrobusy. Staly se nejspíš prvním městem v Evropě s plně elektrifikovanou MHD

Cestující městskou hromadnou dopravou v Hranicích na Přerovsku budou od listopadu vozit už pouze autobusy na elektrický pohon. Město se tak stane pravděpodobně vůbec prvním…
  • 19. 10. 2017
  • 18:33

TSČR: České teplárny loni vypustily o pětinu méně prachu

Emise prachu z tepláren loni meziročně klesly o pětinu na 805 tun. Klesají také emise oxidů dusíku a oxidu siřičitého. ČTK o tom dnes informovalo Teplárenské sdružení ČR.…
  • 19. 10. 2017
  • 17:35
starší novinky