COP23 a rozdelená Amerika

(ilustrační obrázek)

Práve v týchto dňoch prebieha v nemeckom Bonne ďalšia klimatická konferencia s označením COP23. Začala sa už minulý týždeň, 6. novembra, a bude trvať až do tohto piatka, 17. novembra. Vedenia sa ujal malý ostrovný štát Fidži, ktorý bude dozerať na to, aby medzinárodné jednania splnili svoj cieľ a jednotliví delegáti sa dohodli na presných pravidlách pre naplňovanie Parížskej klimatickej dohody.

Technické rokovania

Debaty sa budú niesť skôr v technickom duchu. Pôjde v nich hlavne o sprísnenie existujúcich ustanovení a zaručenie ich vynútiteľnosti. Kritickým bodom môže byť napríklad množstvo požadovaných informácií of rozvojových, ale aj priemyselných štátov, rovnako aj rozsah a forma pravidelných revízií záväzkov, ale samozrejme aj financovanie opatrení na ochranu klímy a adaptácie. Odsúhlasený rozpočet je zatiaľ 100 miliárd dolárov ročne, no mal by sa pravidelne navyšovať. Na klimatickom účte je momentálne však len asi desatina tejto sumy.

We Are Still In!

V Bonne by malo byť v súčasnosti až 23 000 delegátov z rôznych krajín. Najznámejšou delegáciou sa však stala iniciatíva We Are Still In, ktorá predstavuje alternatívu k oficiálnej Americkej delegácií. We Are Still In reprezentuje viac než 2 500 amerických podnikov, politikov, senátorov, starostov, celé štáty a rôzne veľkomestá. Vedie ich kalifornský guvernér Jerry Brown a byvalý starosta New Yorku a filantrop, Michael Bloomberg. Tento týždeň sa k nim pripojil aj Al Gore, známy bojovník proti klimatickej zmene, ktorého pokračovanie filmu Nepríjemná pravda je práve v kinách.

Tretia najväčšia ekonomika

Michael Bloomberg tvrdí, že práve oni prišli hovoriť za 130 miliónov Američanov, ktorým na životnom prostredí záleží a zdôraznil, že keby ich iniciatíva bola skutočnou krajinou jednalo by sa o tretiu najväčšiu ekonomiku na konferencií a sú teda viac než dôležitým hráčom. Chcú dosiahnuť ciele Parížskej klimatickej dohody, ktorú podpísal ešte bývalý prezident Barack Obama, teda znížiť emisie skleníkových plynov či investovať do obnoviteľných zdrojov. Bez federálnej podpory ich však pravdepodobne čaká ťažká cesta, no sú odhodlaní obhájiť Ameriku ako lídra v boji proti klimatickej zmene.

Čisté uhlie?

V Bonne je samozrejme aj oficiálna americká delegácia, ktorá je však tento rok veľmi malá a nemá dokonca ani žiadny prezentačný pavilón. Na poslednú chvíľu dokonca oznámila, že mení tému svojej prezentácie z čistej energie na čisté fosílne palivá a technológie. Je záhadou, koho chce práve touto témou zaujať, no jednoducho to odráža politiku a postoj amerického prezidenta Donalda Trump.

Čínsky výmysel

Ten ešte počas svojej volebnej kampane vyhlásil, že klimatická zmena je „hoax,“ výmysel Činy, ktorá chce poškodiť americkú ekonomiku a záujmy. Svoje názory nezmenil ani ako novozvolený prezident USA. Práve naopak. Povedal, že Parížska dohoda by pripravila USA o 6 a pol milióna pracovných miest a 3 trilióny dolárov HDP, no hrala by do kariet Číne či Indii.

Vlna odporu

Trump od Parížskej dohody odstúpil ešte v lete tohto roku a vyvolal tým pohoršenie nielen v zahraničí, ale najmä vo vlastnej krajine. Vzniklo množstvo iniciatív a skupín, ktoré vyhlásili, že s týmto krokom nesúhlasia a chcú naďalej bojovať proti klimatickej zmene a jej dopadom. Ide hlavne o US Climate Alliance, Climate Mayors či už spomínané We Are Still In, ktoré začalo oficiálne vyjednávať s UNFCCC a dostali sa až na COP23, kde majú na rozdiel od oficiálnej americkej delegácie aj svoj pavilón, ktorý momentálne priťahuje najväčšiu pozornosť.

Keďže reálne odstúpenie USA bude možné až koncom roku 2020, Trump vyslal aspoň hŕstku delegátov. Povráva sa, že príde aj ďalší známy klimaskeptik, Scott Pruitt, z ktorého Trump urobil šéfa EPA, ktorý bude pravdepodobne presadzovať tiež témy ako uhlie a fosilné palivá a odrážať tak Trumpovu domácu politiku.

Izolované či rozdelené USA?

Po tom, čo klimatickú dohodu podpísala Nikaragua a Sýria oznámila, že s ňou tiež súhlasí a v najbližšej dobe k nej pristúpi, zostáva USA izolované. S dohodou súhlasia aj niektoré obrovské firmy a koncerny a to práve z ekonomických dôvod, pre ktoré Trump údajne odstúpil. Ak sa totižto ostatné krajiny dohodnú na nových štandardoch, mohlo by to znemožniť americkým firmám export napríklad do Európy či účasť na svetových trhoch.

Amerika bola kedysi lídrom v boji proti klimatickej zmene, no dnes sa stáva outsiderom. Lepšie povedané – Amerika sa delí na dva tábory. A rozdeľuje ju jej vlastný prezident, ktorý je v súčasnosti najmenej populárnym prezidentom USA.


Zdroje:

 

Pro více informací klikněte ZDE

Související články

zpět na přehled zpráv

19. 11. 2017 18. 11. 2017

Zprávy z oboru

Brexit komplikuje i stavbu podmořských elektrických kabelů

Velká Británie zatím nezačala jednat o svém zapojení do unijního energetického trhu. Do roku 2025 přitom hodlá ztrojnásobit kapacitu propojení s kontinentem. Investoři do…
  • 19. 11. 2017
  • 18:00

Cena tepla z tepláren se v příštím roce převážně měnit nebude

Cena tepla z tepláren se v příštím roce převážně měnit nebude. ČTK o tom informoval mluvčí Teplárenského sdružení ČR Pavel Kaufmann. Na platbu jednotlivých domácností tak…
  • 19. 11. 2017
  • 16:00

Nový web předpoví dopady sucha. Zemědělcům zmírní miliardové ztráty

Letošní sucho se výrazně projevilo pouze v některých regionech, přesto způsobilo škody za miliardy korun. Jižní Morava byla během prázdninových měsíců nejhůře postiženou…
  • 19. 11. 2017
  • 15:00

Půjde to bez uhelných elektráren? Uhlí pomáhá Německu, nyní i Francii

Britské uhelné elektrárny zvýšily neobvykle svůj výkon, aby dodávaly elektřinu do Francie, kterou postihly odstávky jaderných elektráren a zároveň chladnější počasí…
  • 19. 11. 2017
  • 14:30
starší novinky