COP23 – úspech alebo len ďalšia v poradí mnohých klimatických konferencií

(ilustrační obrázek)

Klimatická konferencia v Bonne nepritiahla veľkú pozornosť médií ani verejnosti. Jedinou správou, ktorá obletela svet bolo, že Sýria chce pristúpiť k Parížskej klimatickej dohode. Nie je sa čomu čudovať. Na COP23 išlo viac menej o technické rokovania a nastavenie konkrétnych pravidiel pre dosiahnutie cieľov Parížskej klimatickej dohody. Po niekoľkých dňoch intenzívnych a dôležitých rozhovorov sa konferencia skončila až v sobotu, 18. novembra v skorých ranných hodinách. Tradične sa predĺžila o niekoľko hodín a to kvôli citlivej téme financovania klimatického rozpočtu. Čo sa vlastne na COP23 podarilo dosiahnuť niekoľkým tisíckam delegátov z najrôznejších krajín sveta?


 

Talanoa?

Jedným z úspechov bolo ustanovenie procesu, ktorý by mal zaručiť, že rozhovory medzi krajinami budú neustále prebiehať a pokračovať. Dialóg „Talanoa“, ako sa tento proces nazval, by mal zabezpečiť, aby sa štáty vzájomne informovali, čo dosiahli a ako sa priblížili k naplneniu Klimatickej dohody. Rovnako by mal aj posilniť ich snahu a vôľu stanoviť si ešte ambicióznejšie ciele. Dialog „Talanoa“ navrhlo a presadilo práve Fidži, ostrovný štát, ktorý celej konferencií predsedal. Slovo „Talanoa“ sa používa práve v tejto krajine a aj v celom tichomorskom regióne a označuje inkluzívny, participatívny a transparentný dialóg medzi jednotlivými stranami.

Mal by pozostávať z dvoch častí, z prípravnej a politickej. Prípravná fáza bude prebiehať až do začatia ďalšieho summitu, COP24 v poľských Katoviciach, kde ju nahradí politická fáza celého procesu. Fidži môže byť skutočne spokojné, že sa mu podarilo zahrnúť Dialóg „Talanoa“ do balíčku opatrení, na ktorom sa delegáti v Bonne dohodli. Zostáva len dúfať, že dialóg medzi krajinami bude prebiehať tak, ako si ho tento ostrovný štát predstavoval.

 

Citlivá téma – financovanie

Financovanie bolo vždy ošemetnou témou všetkých klimatických konferencií. Vyspelé štáty zvyknú po každé sľubovať, že budú pomáhať rozvojovým krajinám, ktoré pociťujú hrozivé dôsledky klimatickej zmeny už teraz. Keď však príde na lámanie chleba, odhodlanie sa stráca. COP23 mal vyriešiť aj otázku financovania tzv. klimatického rozpočtu. Do neho by mali prispievať vyspelé krajiny a mal by slúžiť na boj proti klimatickej zmene či pokrytie škôd, ktoré už stihla napáchať.

Chudé a zraniteľné krajiny chceli, aby tie vyspelejšie stanovili koľko a kedy prispejú do rozpočtu a kedy budú môcť tieto peniaze čerpať. Delegáti z bohatých krajín však argumentovali tým, že síce sú stále odhodlaní pomáhať aj finančne, no je pre nich nesmierne zložité prijať podobné záväzky v mene budúcich vlád.

 

Problematické uhlie

Najšpinavšie fosílne palivo bolo ako už tradične ďalšou z tém klimatických rozhovorov. Pozitívne o ňom hovorila snáď len oficiálna delegácia z USA, ktorá prezentovala názory svojho prezidenta Donalda Trumpa. Šokujúce bolo, keď na poslednú chvíľu zmenili tému svojej prezentácie a zamerali sa na tzv. čisté fosílne palivá a uhlie. Bol to vcelku kontroverzný až zvláštny krok, ktorý obhajovali slovami, že fosílne palivá bude ľudstvo jednoducho používať vždy a preto by sme pred touto témy nemali zatvárať oči.

S oficiálnou americkou delegáciou ostro kontrastovala iniciatíva We Are Still In, ktorá prišla do Bonnu prezentovať odhodlanie niekoľkých amerických štátov, miest, podnikateľov aj politikov naplniť ciele Parížskej klimatickej dohody a nezostať v izolácií, do ktorej Trump vedie Ameriku svojou politikou. Reprezentoval ich kalifornský guvernér Jerry Brown, Al Gore či Michael Bloomberg, ktorý vyhlásil, že investuje 50 miliárd dolárov na to, aby jeho kampaň na boj proti uhliu pokračovala aj v Európe.

 

Koniec uhlia?

Ďalšia dobrou správou pre odporcov uhlia bolo aj posilnenie aliancie Powering Past Coal, ktorú vedie Veľká Británia spolu s Kanadou. Deň pred záverom konferencie sa do nej pridali krajiny ako Mexiko, Nový Zéland, Dánsko či Angola a zaviazali sa k úplnému vyradeniu tohto fosílneho paliva zo svojho energetického mixu. V súčasnosti uhlie poskytuje až 40% celosvetovej elektriny, no každoročne jeho spaľovanie zabíja až 800 000 ľudí.

V aliancií je niekoľko krajín, ako aj Fidži, ktoré nepoužívajú uhlie vôbec. Bohužiaľ však aliancia nezahŕňa žiadnu krajinu z Ázie, kde je uhlie stále veľkým energetickým zdrojom. Aj Austrália, najväčší dodávateľ uhlia v regióne, sa odmietla pripojiť.

 

Merkelová a nemecké uhoľné elektrárne

Pri svojom prejave na COP23 sa Angela Merkelová vyjadrila, že naša odpoveď na klimatické zmeny určí aj osud celého ľudstva a apelovala na ostatných politikov, aby prijali potrebné opatrenia. Sama však bola predmetom obrovskej kritiky, keďže nevyhlásila koniec uhlia v Nemecku. A uhlie bolo kľúčovou témou aj v rozhovoroch o budúcej nemeckej koalícií.

Zelení presadzovali, aby sa uzavrelo až 20 uhoľných elektrární do konca roku 2020, no CDU/CSU spolu so Slobodnými demokratmi súhlasili len s desiatimi. Klíma a energetika boli spoločne s migráciou témy, na ktorých sa strany nevedeli zhodnúť a kvôli ktorým sa možno ani tzv. jamajská koalícia nevytvorí.

 

Ambície francúzskeho prezidenta

Medzi nespočetnými prejavmi a sľubmi politikov z celého sveta najviac vynikol pravdepodobne asi Emmanuel Macron, ktorý zdôraznil nutnosť riešenia problému klimatickej zmeny a vyhlásil, že Francúzsko spolu so svojimi európskymi partnermi zaplní medzery vo financovaní vedy, ktorú po sebe zanechalo USA po tom, čo Trump od Parížskej dohody odstúpil. „Nebude chýbať ani jediné euro!,“ uistil všetkých Macron a vyslúžil si tým obrovský potlesk.

Chcel by tiež začať financovať nové projekty v oblasti energetiky a rozšíriť tak obnoviteľné zdroje v Európe či dokonca zvýšiť cenu emisií CO2 na 30 eur za tonu, čo by znamenalo skutočný koniec uhlia. Francúzsko by podľa neho malo tiež zatvoriť všetky svoje uhoľné elektrárne do roku 2021. To, či sa Macronovi podarí jeho odvážne sľuby naplniť ukáže až čas.

 

Kniha pravidiel

Delegátom sa však nepodarilo dohodnúť na podobe tzv. Paris rulebook, teda súboru pravidiel a opatrení na naplnenie cieľov Parížskej klimatickej dohody. Paris rulebook však musí byť hotová ešte do začiatku ďalšej konferencie, COP24 v Poľsku. Politikov čaká teda ešte množstvo práce, aby dosiahli skutočný pokrok a mohli prejsť od sľubov k skutočným činom.


Zdroje:

 

Pro více informací klikněte ZDE

Související články

zpět na přehled zpráv

15. 12. 2017 14. 12. 2017

Zprávy z oboru

Soud: Ikata 3 musí být znovu odstavena

Ve středu tohoto týdne zrušil vrchní soud v japonské Hirošimě rozhodnutí soudu nižší instance, které ponechávalo v provozu třetí blok jaderné elektrárny Ikata. Elektrárna…
  • 15. 12. 2017
  • 08:10

V Třebíči se u „kulatého stolu“ diskutovalo o výstavbě nového jaderného bloku

Dne 12. prosince 2017 se ve společenských prostorách třebíčského hotelu ATOM uskutečnil „Kulatý stůl se společností ATMEA“. Hlavním tématem byla výstavba 5. bloku JE…
  • 14. 12. 2017
  • 18:30

Bulharsko schválilo prodej uhelné elektrárny Varna Skupiny ČEZ

Bulharský antimonopolní úřad povolil společnosti SIGDA, že může od české elektrárenské společnosti ČEZ koupit bulharskou černouhelnou elektrárnu Varna. Informovala o tom…
  • 14. 12. 2017
  • 18:00

ČEZ se daří lákat nové zaměstnance, společnost již překonala loňský náborový rekord

Přes 1 600 pracovníků si od ledna do začátku prosince zapsalo Skupinu ČEZ jako svého nového zaměstnavatele. Nábor zaměstnanců v Česku se společnosti daří, již nyní…
  • 14. 12. 2017
  • 16:20

Onshore větrné parky zažívají v Británii krušné časy

Téměř 7MW větrný park společnosti Ecotricity by mohl být na určitý čas poslední novou pevninskou větrnou elektrárnou ve Velké Británii. Větrný park se nachází u městečka…
  • 14. 12. 2017
  • 14:45

Křetínského EPH získá většinu ve druhé největší elektrárně v Maďarsku

Konsorcium zahrnující českou společnost Energetický a průmyslový holding (EPH) koupí od německých společností RWE a EnBW jejich podíly ve druhé největší elektrárně v…
  • 14. 12. 2017
  • 14:25

Veletrh MODERNÍ VYTÁPĚNÍ 2018 se bude konat na Výstavišti Praha – Holešovice

Nehledě na tolik diskutované změny klimatu, je většina z nás přesvědčena, že složenky za topení a energie obecně budou i nadále chodit s železnou pravidelností. I přes…
  • 14. 12. 2017
  • 14:20

Tepelná čerpadla a zima

U tepelných čerpadel typu monoblok se lidé často obávají snadného zamrzání při výpadcích elektřiny během zimních mrazů. Tyto obavy mají sice racionální základ, protože…
  • 14. 12. 2017
  • 14:20
starší novinky