Zelená India

(ilustrační obrázek)

Iba dva dni po tom, čo prezident Trump oznámil, že Spojené štáty odstúpia od Parížskej klimatickej dohody, sa indický premiér Narendra Modi objímal s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom počas svojej oficiálnej návštevy v Paríži. Modi a Macron sa totižto spolu dohodli a zaviazali dosiahnuť zníženie emisií nad rámec záväzkov, ktoré stanovuje Parížska dohoda.

Pre mnohých to bol vcelku prekvapivý krok, keďže indická energetika sa spája hlavne s fosilnými palivami a to najmä s uhlím. Modiho sľub by naopak spravil z Indie ukážkový príklad, ako by krajina mohla bojovať proti klimatickej zmene a znečisteniu. Namiesto prechodu na 40% obnoviteľných zdrojov do roku 2030 sa India pokúsi tento cieľ dosiahnuť už v roku 2027. Krajina a jej politici teda majú, čo robiť, aby tento ambiciózny cieľ naplnili.

 

Špinavý vzduch

India je dnes krajinou, ktorá bojuje s nemalými environmentálnymi a sociálnymi problémami. Spotreba energie má za následok 77% emisií skleníkových plynov. Znečistenie v mestách je už dávno na kritických úrovniach. New Dilí patrí medzi najznečistenejšie mestá na svete. V správach sa často objavujú zábery indických miest, ktoré sú zahalené do hustého smogu.  Pravidelne sa v nich kvôli smogu zatvárajú školy a ľudia sa snažia čo najviac obmedziť svoj pobyt vonku. Počet obyvateľov Indie sa zvyšuje, a spolu s chudobou a následnou migráciou medzi mestami a vidiekom podstatne zvýšia emisie uhlíka v Indii v najbližších rokoch, čo zhorší celkovú situáciu v krajine.

Dôležitými dôvodmi Modiho zelenej revolúcie sú teda hlavne problémy obyvateľov Indie, ale aj iné náklady spôsobené znečistením pri ťažbe, preprave, rafinovaní a spotrebe fosílnych palív. India ale aj Čína siahajú po obnoviteľných zdrojoch jednoducho preto, že ľudia už začali masívne protestovať proti znečisťovaniu ovzdušia a vody. Vplyv na ľudské zdravie je pri dlhodobom používaní fosílnych palív obrovský a pre krajiny predstavuje aj ohromnú ekonomickú záťaž, ktorú si hlavne rozvojové a rozvíjajúce sa krajiny nemôžu dovoliť.

 

Tradičná cesta uhlia?

Tradične prevládal názor, že India si bude musieť prejsť rovnakou cestou industrializácie ako rozvinuté západné krajiny či Čína v posledných rokoch. Pokrok a rozmach priemyslu bol v týchto štátoch závislý od nekonečného spaľovania uhlia a iných fosílnych palív. Z tovární sa dymilo a krajiny boli zahalené čiernym smogom, no ekonomicky sa rozvíjali a bohatli. A predpokladalo sa, že India bude ďalším veľkým výrobcom a spotrebiteľom uhlia a uhoľnej energie, a začne tam, kde Čína prestala.

Ale rovnako ako Čína prekvapila svet rýchlosťou a odhodlaním v prechode od čiernej k zelenej energii, tak sa pozornosť teraz presúva do Indie, pretože sa zdá, že chce nasledovať príklad práve zelenej a nie čiernej Číny. Obe krajiny majú na to silné dôvody - potlačenie stále sa zhoršujúceho mestského znečistenia ovzdušia spojeného so spaľovaním fosílnych palív, hospodárska bezpečnosť, ktorá sa zvyšuje s dovozom nižších objemov uhlia, plynu a ropy, a zvýšenie energetickej bezpečnosti, keďže fosílne palivá pochádzajú z nestabilných regiónov, kde často prebiehajú konflikty či vládnu ozbrojené skupiny. A všetko navyše nasvedčuje tomu, že technológie čistej energie a cirkulárnej ekonomiky sa stanú neodmysliteľnými pre budúcu ekonomickú prosperitu. A ani Čína ani India si nechcú nechať tento vlak ujsť.

 

Posun k vetru a slnku

India v posledných rokoch vybudovala ohromný energetický systém, ktorý sa však spolieha na uhlie ako primárne palivo. Vznikli vtedy nové spoločnosti, ako je Adani, s takmer výlučným zameraním na výstavbu uhoľných elektrární a uhoľnej infraštruktúry. V posledných rokoch sa však prejavil výrazný posun smerom k veternej a solárnej energii, ktoré sa stali hlavnou alternatívou k fosílnym palivám z vodnej energie. Napriek tomu, že v niektorých krajinách, ako je Čína a Nemecko, podiel elektrickej energie z vody, vetra a slnka (WWS) stúpa, a to niekedy skutočne rapídne, v Indii klesá - prevažne kvôli poklesu výroby vodnej energie. Značný je však nárast podielu energie získanej z vetra a slnka.

Najväčšou výzvou Indie je teda odklon od silnej závislosti od uhlia; v roku 2016 predstavovalo uhlie 60% indického energetického mixu. To je v ostrom kontraste s vysokými cieľmi v oblasti solárnej (100 GW) a veternej energie (60 GW), ktorých dosiahnutie by malo viesť k celkovej rýchlej transformácii energetiky. Určitý pokrok sa prejavuje v návrhu Národného plánu pre elektrickú energiu, ktorý vydal Centrálny úrad pre elektrickú energiu (CEA) v decembri 2016, v ktorom sa uvádza, že do roku 2027 sa nepredpokladajú žiadne nové projekty v oblasti uhlia.

Plán CEA je v súlade s medzinárodnými záväzkami Indie na zvýšenie energie z obnoviteľných zdrojov o 175 GW, ako aj na zníženie emisií o 20-25%. Rýchla expanzia solárnej a veternej energetickej infraštruktúry nielenže povedie k posunu smerom k zelenej energii, ale najmä zaistí elektrickú energiu pre viac ako 20 miliónov vidieckych domácností a pomôže Indii bojovať s obrovským problémom energetickej chudoby.


Energetická bezpečnosť

Pre Indiu je z hľadiska energetickej bezpečnosti veľmi dôležitý región západnej Ázie, keďže ju zásobuje fosílnymi palivami. Ako jeden z najväčších spotrebiteľov energie na svete, je momentálne rýchly rast Indie vo veľkej miere závislý od dodávok energie. Táto vysoká spotreba je spojená so znepokojujúcim pomerom domácej výroby a dovozom fosílnych palív, (dovoz ropy predstavoval 73% a skvapalneného zemného plynu (LNG) 20% v roku 2011). V súčasnosti predstavuje dovoz ropy a LNG zo Západnej Ázie viac ako 60% a mnohí analytici a vládni predstavitelia už dávno upozorňujú na to, že závislosť od tohto regiónu je kritická pre energetickú bezpečnosť Indie.

Táto závislosť pravdepodobne len tak ľahko nezmizne, pretože v rokoch 2016 až 2017 sa dovoz iránskej ropy zvýšil o 115%. V správe Centra pre výskum politík sa odhaduje, že dovoz Indie vzrastie na 40 – 52% uhlia, 88 – 93% ropy a 40 – 70% LNG v porovnaní s dnešnými 26%, 78% a 30%.

 

Aj zelená energia má svoje otázniky

Ani obnoviteľné zdroje energie však nie sú odolné voči geopolitike a medzinárodným udalostiam. Odstúpenie USA od Parížskej dohody a odmietnutie finančne prispievať do Zeleného fondu pre klimatické zmeny ohrozuje práve financovanie, ktoré pomohlo vybudovať v Indii trh so slnečnou energiou. Problémom je aj likvidácia odpadu zo starých solárnych panelov, integrácia obnoviteľných elektrární s existujúcou energetickou infraštruktúrou či bezpečnosť a údržba jadrových zariadení.

Niektorí pochybujú o nákladovej efektívnosti obnoviteľných zdrojov energie, najmä pre rozvojové krajiny. Iní pochybujú o tom, že kapacita obnoviteľných zdrojov energie môže nahradiť obrovskú časť dodávok energie v krajine za uhlie a ropu. To sú však otázky, ktorým čelia momentálne všetky krajiny, ktoré sa chcú preorientovať na zelenú energiu.

Popri znižovaní cien slnečnej energie a vetra by sa mala venovať pozornosť aj rozvoju infraštruktúry, ktorá by mala zabezpečiť prepojenie vzdialených obnoviteľných zdrojov energie, a ukladanie energie, ktoré by zabránilo prerušeniu dodávok a blackoutom. Indická vláda by mala naďalej podporovať nové a rastúce odvetvia a projekty a to najmä prostredníctvom väčšej spolupráce so susednými krajinami a vzájomnej integrácie kapacít.

 

Zelená budúcnosť?

Slnečná a veterná energia by podľa niektorých odborníkov mohla spraviť z Indie regionálneho dodávateľa, čím by sa úplne zmenila jej energetická bezpečnosť a status. Budúcnosť Indie, jej obyvateľov, životného prostredia a energetickej nezávislosti teda jednoducho spočíva v diverzifikácii jej energetického mixu a to prostredníctvom konkurencieschopných obnoviteľných zdrojov energie.


Zdroje:

 

 

Pro více informací klikněte ZDE

Související články

zpět na přehled zpráv

15. 12. 2017 14. 12. 2017

Zprávy z oboru

Soud: Ikata 3 musí být znovu odstavena

Ve středu tohoto týdne zrušil vrchní soud v japonské Hirošimě rozhodnutí soudu nižší instance, které ponechávalo v provozu třetí blok jaderné elektrárny Ikata. Elektrárna…
  • 15. 12. 2017
  • 08:10

V Třebíči se u „kulatého stolu“ diskutovalo o výstavbě nového jaderného bloku

Dne 12. prosince 2017 se ve společenských prostorách třebíčského hotelu ATOM uskutečnil „Kulatý stůl se společností ATMEA“. Hlavním tématem byla výstavba 5. bloku JE…
  • 14. 12. 2017
  • 18:30

Bulharsko schválilo prodej uhelné elektrárny Varna Skupiny ČEZ

Bulharský antimonopolní úřad povolil společnosti SIGDA, že může od české elektrárenské společnosti ČEZ koupit bulharskou černouhelnou elektrárnu Varna. Informovala o tom…
  • 14. 12. 2017
  • 18:00

ČEZ se daří lákat nové zaměstnance, společnost již překonala loňský náborový rekord

Přes 1 600 pracovníků si od ledna do začátku prosince zapsalo Skupinu ČEZ jako svého nového zaměstnavatele. Nábor zaměstnanců v Česku se společnosti daří, již nyní…
  • 14. 12. 2017
  • 16:20

Onshore větrné parky zažívají v Británii krušné časy

Téměř 7MW větrný park společnosti Ecotricity by mohl být na určitý čas poslední novou pevninskou větrnou elektrárnou ve Velké Británii. Větrný park se nachází u městečka…
  • 14. 12. 2017
  • 14:45

Křetínského EPH získá většinu ve druhé největší elektrárně v Maďarsku

Konsorcium zahrnující českou společnost Energetický a průmyslový holding (EPH) koupí od německých společností RWE a EnBW jejich podíly ve druhé největší elektrárně v…
  • 14. 12. 2017
  • 14:25

Veletrh MODERNÍ VYTÁPĚNÍ 2018 se bude konat na Výstavišti Praha – Holešovice

Nehledě na tolik diskutované změny klimatu, je většina z nás přesvědčena, že složenky za topení a energie obecně budou i nadále chodit s železnou pravidelností. I přes…
  • 14. 12. 2017
  • 14:20

Tepelná čerpadla a zima

U tepelných čerpadel typu monoblok se lidé často obávají snadného zamrzání při výpadcích elektřiny během zimních mrazů. Tyto obavy mají sice racionální základ, protože…
  • 14. 12. 2017
  • 14:20
starší novinky