Nord Stream II a nove legislativne prekazky

(ilustrační obrázek)

Európska komisia ešte minulý mesiac navrhla zmeny niektorých svojich energetických zákonov, ktoré by však predstavovali obrovský problém pre kontroverzný projekt Nord Stream II. Plánovaný plynovod má priamo prepojiť Rusko a Nemecko, no hlavne umožniť Rusom obísť napríklad Ukrajinu, ktorá je „nespoľahlivá“ či posilniť svoje postavenie na energetickom trhu v Európe. Navrhované legislatívne zmeny robia investorom na čele vrásky, keďže znižujú predpokladanú výnosnosť a zisk z celého projektu.

Sporný projekt

Jadrom kontroverzného projektu je 1 200 kilometrov dlhé potrubie, ktoré by priamo prepojilo Nemecko s Ruskom a až dvojnásobne by zvýšilo kapacitu už existujúceho plynovodu. Plynovod by mal ísť cez Baltské more a prechádzať dánskym ostrovom Bornholm, ktorý leží medzi Švédskom a Poľskom.

Projekt však od začiatku čelí veľkému odporu zo strany trinástich európskych krajín ako Litva, Poľsko, Slovensko či Dánsko. Argumentujú tým, že Nord Stream II zvýši závislosť od ruského plynu, posilní politický vplyv a energetický monopol tejto krajiny v EU a pripraví mnohé krajiny o príjmy z tranzitných poplatkov či ich dokonca úplne izoluje. Podľa nich je Nord Stream II v úplnom rozpore s konceptom tzv. energetickej únie, ktorá je založená na solidarite, diverzifikácií dodávateľov či energetickej bezpečnosti.

Nie v dánskych vodách!

Dánsko, ktoré je jednou z trinástich krajín, začalo už dokonca konať a pred niekoľkými týždňami schválilo zákon, ktorý umožňuje dánskemu ministrovi zahraničných vecí zakázať výstavbu Nord Streamu II vo svojich vodách. Dánsky minister môže na základe argumentov z oblasti bezpečnosti, obrannej či zahraničnej politiky rozhodnúť, či jeho krajina umožní energetickým spoločnostiam položiť káble či potrubia v dánskych teritoriálnych vodách. Dánsku sa podarilo týmto zákonom skomplikovať celý projekt.

Gazprom sa však vyjadril, že najnovšia dánska legislatíva výstavbu Nord Streamu II určite neprekazí. Pravdepodobne ju však predraží, keďže Rusi budú musieť zmeniť plánovanú trasu, ktorou plynovod povedie. Budú ho musieť posunúť ďalej, kde sa však podľa mnohých odborníkov stane predmetom medzinárodného práva OSN, ktoré sa tyká morí a oceánov. To by mohlo predstavovať ďalšie prekážky a Nord Stream II sa tak pravdepodobne nielen predraží, ale presiahne aj plánovaný čas, za ktorý sa mal postaviť.

Európska legislatíva

Skutočným problémom pre Nord Stream II je však už spomenutá zmena legislatívy, ktorú navrhuje Európska komisia. Tá chce jednoducho rozšíriť pravidlá jednotného trhu aj na importné plynovody, ktoré ležia pod jej vodami. Rovnako navrhuje aj protimonopolný zákon, ktorý by prinútil Gazprom podeliť sa o svoj plynovod a poskytnúť určitú kapacitu aj tretím stranám. Rovnako by pre Gazprom začali platiť pravidlá EU o tzv. unbundlingu, čiže plynovod by nemohol byť vlastnený priamo dodávateľom plynu.

Komisia jednoducho chce, aby aj pre projekt Nord Stream II platili pravidlá o transparentnosti a dostupnosti, ktoré vyplývajú z tretieho energetického balíčka EU. Práve tieto zmeny by mohli byť pre kontroverzný projekt zásadne, pretože úplne menia podmienky, v ktorých by mal fungovať a teda aj zisk, ktorý investori očakávajú.

Návrhy Európskej komisie pravdepodobne napadnú nielen spoločnosti ako Schell, Engie či OMV, ktoré do Nord Streamu II investovali každý viac ako miliardu eur, ale pridá sa k nim aj Nemecko, ktoré by sa vďaka Nord Streamu II stalo tranzitnou krajinou a nielen, že by posilnilo svoju energetickú bezpečnosť, ale mohlo by z celého projektu profitovať.

Postoj Nemecka?

Ešte pred pár týždňami bolo pravdepodobné, že samotné Nemecko od projektu odstúpi. Nová nemecká koalícia mala byť zostavená z politických strán, ktoré nie sú Nord Streamu II príliš naklonené. Strana Zelených sa otvorene vyjadrila, že bude proti Nord Streamu II bojovať, nielen z ekologických dôvodov, ale aj preto, aby Nemecko prejavilo solidárnosť so svojimi východoeurópskymi susedmi, pre ktorých sú príjmy z tranzitných poplatkov dôležité a predstavujú nezanedbateľnú časť ich rozpočtu.

Nord Stream II bol hlavne projekt nemeckej politickej strany SPD, ktorá pôvodne nemala byť súčasťou koalície. Politická situácia v Nemecku sa však zmenila, a dnes už Angela Merkelová jedná o budúcej vláde práve s SPD. Vzťahy medzi SPD a Ruskom sú otázne. Len v septembri tohto roku sa bývalý kancelár Nemecka a člen SPD, Gerhard Schoder, stal predsedom ruskej ropnej skupiny Rosnefť. Je však aj predsedom spoločnosti Nord Stream AG, ktorá má plynovod postaviť. Až koaličné rozhovory ukážu, aký bude postoj novej nemeckej vlády k Nord Streamu II.

Politická zbraň?

Aj navrhovanú európsku legislatívu ešte musí schváliť Európsky parlament a jednotlivé členské štáty. Je však jasné, že Nord Stream II nie je len obchodnou záležitosťou ako sa o ňom vyjadril ruský premiér, Dmitry Medvedev. Nord Stream II by mohol zmeniť nielen koncept energetickej únie, ale aj vzťahy medzi členskými štátmi EU. 1 200 kilometrov dlhé potrubie by sa mohlo stať skutočnou politickou zbraňou.


Zdroje:

Pro více informací klikněte ZDE

Související články

zpět na přehled zpráv

18. 01. 2018 17. 01. 2018

Zprávy z oboru

Vývoz zemního plynu z USA stále roste, loni poprvé po 60 letech zřejmě převýšil jeho dovoz

Spojené státy americké mají nakročeno stát se za minulý rok čistým vývozcem zemního plynu, a to poprvé od roku 1957. Podle předběžných dat americké vládní agentury U.S.…
  • 18. 01. 2018
  • 15:56

INFORMACE Z JE TEMELÍN 12 / 2018

První blok je v plánované odstávce pro výměnu paliva. Druhý blok je v provozu na plánovaném výkonu. Pomocné systémy elektrárny pracují podle provozní potřeby bloků.
  • 18. 01. 2018
  • 15:21

Ukrajina letos po dvouleté přestávce obnoví nákup plynu z Ruska

Uvedl to dnes generální ředitel ukrajinského státního plynárenského podniku Naftogaz Andrij Kobolev. Verdikt arbitrážního soudu ale obě strany interpretují odlišně.
  • 18. 01. 2018
  • 15:21

Europoslanci vykládají rozdílně změny v energetické politice EU

Zcela opačně si někteří čeští europoslanci vykládají důsledky dnešního hlasování Evropského parlamentu o energetickém balíčku, které má zvýšit tlak na energetickou účinnost…
  • 18. 01. 2018
  • 15:21

Ekologické organizace vítají rozhodnutí vlády nepřipojit se k žalobě Polsko vs. čisté ovzduší EU

Vláda právě rozhodla o tom, že se Česká republika nepřipojí ke kontroverzní žalobě Polska proti novým evropským emisním limitů, které mají zlepšit ovzduší a chránit naše zdraví.
  • 18. 01. 2018
  • 15:21

Eurokomise chce do roku 2030 v EU jen recyklovatelné plasty

Do roku 2030 by měly být v Evropské unii všechny plasty recyklovatelné, navrhuje Evropská komise. Ve své dnes představené strategii týkající se plastů také navrhuje…
  • 18. 01. 2018
  • 15:21

Za únikem citlivých dat bývá také osobní msta

Banky, operátoři a další firmy disponující citlivými údaji mohou mít sebelepší zabezpečovací programy a procesy, a stejně čas od času dojde k úniku a zneužití dat.
  • 18. 01. 2018
  • 15:21
starší novinky